Verzia z 14:39, 30. apríl 2019 upraviť 109.230.10.14 (diskusia) Uprava zlej rozlohy chranenia Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:42, 30. apríl 2019 upraviť vrátiť 109.230.10.14 (diskusia) Písané blbosti Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 99: == Z histórie == Prvá oficiálna zmienka o vytvorení národného parku Pieniny bola vyslovená v roku [[1921]]. Profesor ~~Władysław~~Vladysław ~~Szafer~~Šafer v ~~Państwowej~~Pastovej komisii ochrony przyrody (PKOP) ({{vjz\|slk\|Štátnej komisii ochrany prírody}}), ktorá sa zaoberala záchranou prírody v okolí [[Zámok v Czorsztyne\|~~czorstynského~~Czorstynského zámku]], vyslovil názor, že prírodu Pienin je potrebné chrániť v celku. Dňa 14. marca [[1921]] bola ustanovená prvá prírodná rezervácia czorstynského hradného vrchu, prvá na území Pienin. V nasledujúcom roku profesor Stanisław Kulczyński vypracoval prvý projekt pieninskej rezervácie o rozlohe {{km\|216.5\|m}}, ktorý zaberal centrálnu časť Pienin – [[Tri Koruny]].<ref name="Magic"> {{Citácia periodika \|meno=Dezider\|priezvisko=Magic \|titul=Pieniny včera dnes a zajtra\|periodikum=Vysoké Tatry \|ročník=XXVI. \|číslo=3\|strany=5-7}}</ref> V roku [[1923]] na konferencii, ktorá sa konala v [[Sczawnica\|Sczawnici]] bol schválený projekt a začali sa riešiť majetkovo-právne záležitosti. V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája [[1924]] bolo rokovanie delimitačných komisárov o povojnovom rozdelení prihraničných území medzi [[Poľsko]]m a [[Česko-Slovensko\|Československom]], ktoré bolo zavŕšené medzinárodnou zmluvou. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti [[Vysoké Tatry (pohorie)\|Vysokých Tatier]] a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých a poľských orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku. V tomto zmysle bola vytvorená právna základňa pre riešenie záležitosti pohraničného úseku [[Dunajec\|Dunajca]].<ref name="Magic" /> Riadok 164: Najrozšírenejšie sú jedľovo–[[Smrek obyčajný\|smrekové]] lesy s vtrúseným bukom. Zaujímavé v hrebeňovitých partiách národného parku sú lipové háje, v ktorých okrem Lipa [[malolistá\|lipy malolistej]] rastie [[lieska obyčajná]], [[jaseň štíhly]], [[javor mliečny]], [[javor horský]], [[svib krvavý]], [[krušina jelšová]], [[rešetliak prečisťujúci]], pozoruhodné sú porasty [[Borovica lesná\|borovice lesnej]]. Na vlhkých miestach rastie [[papraďovec Braunov]], [[papraďovec laločnatý]], na skalách trávy, medzi inými [[ostrevka vápnomilná]], [[kostrava tvrdá]]. Bohaté zastúpenie tu má napríklad [[kozinec južný]], [[pamajorán obyčajný]], [[púpavec sivý]], [[jagavka konáristá]], [[dúška vajcovitá]] a mnohé iné.<ref>{{Citácia periodika \|meno= Anna\|priezvisko= Šoltésová\|titul= Rastlinstvo PIENAPu\|periodikum=Vysoké Tatry \|ročník= XXVI. \|číslo=3\|strany=16}}</ref> ~~== Referencie ==~~ ~~<references />~~ ~~== Galéria ==~~ ~~<gallery>~~ ~~Rafting on the Dunajec River.jpg\|Tri Koruny. Pltníci na Dunajci~~ ~~Sokolica a1.jpg\|Sokolica~~ ~~Červený Kláštor 17 Slovakia177.jpg\|Červený Kláštor~~ ~~Pieniny123.jpg\|Dunajec~~ ~~Pieniny – widok z Trzech Koron.jpg\|Pieniny z Troch Korún~~ ~~Pieniny – sosna na szczycie Sokolicy.jpg\|Pieniny - Borovica na Sokolici~~ ~~</gallery>~~ == Iné projekty ==

Pieninský národný park: Rozdiel medzi revíziami