Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Doplnenie, upresnenie so zdrojom |
||
Riadok 271:
Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august - október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref>
A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali 16. októbra 1968 v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. 18. októbra 1968 odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku 1991 odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref>
18. októbra 1968 bola podpísala dohoda o podmienkach „dočasného“ pobytu sovietskych vojsk v Česko-Slovensku. Od 18. októbra do [[4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na našom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku:▼
▲
Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo.
Řádek 277 ⟶ 279:
== Odsun vojsk ==
Odsun sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991.
Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov "odsun vojsk" namiesto "ukončenie okupácie" si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z 18. októbra 1968 o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. "Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády." <ref name=":17" />
V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online]
</ref> Posledný železničný transport prekročil hranice 21. júna 1991 a o šesť dní neskôr odletel aj veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generál [[Eduard Vorobjov]]. Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku. <ref name=":3" />
Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch 1990 – 1992 ohodnotené škody do výšky 986 568 825 [[Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref>
| |||