Farba (fyzika): Rozdiel medzi revíziami

Delenie a [[Zoznam názvov farieb|názvy farieb]] sú spoločenskou konvenciou danej kultúry, pretože vnímanie farebného spektra je subjektívno fyziologicko-psychologický jav. Aj keď sa predpokladá, že [[farebné videnie]] ľudí, má rovnakú fyziologickú podstatu ([[trichromatické videnie]] na rozdiel od väčšiny cicavcov ako napr. pes a kôň, ktorí majú iba dichromatické videnie, ako farboslepí ľudia<!-- Je známym faktom, že pes je farboslepý - ale nie úplne, vidí dobre červenú a žltú farbu. Kôň nemá čapíky citlivé na zelenú farbu. Naproti tomu vtáky, plazy a ryby majú obvykle tetrachromatické videnie, teda štyri druhy čapíkov. -->), spracovanie vnemov v mozgu môže byť rôzne. Už v 17. storočí na to upozornil nasledovným myšlienkovým experimentom filozof [[John Locke]]. Majme hypotetický prípad "prevráteného spektra". Napríklad, niekto s "prevráteným spektrom" môže vnímať "zelenú" farbu, keď vidí farbu s vlnovou dĺžkou 700 nm, ktorú všetci nazývajú červená a naopak vidí "červenú" pri 530 nm svetle (ostatní vidia zelenú). Na túto jeho "poruchu prevráteného spektra" sa však nikdy nepríde, pretože dotyčný sa podriadil spoločenskej konvencii a červenú aj nazýva "červená" napriek tomu, že ju vníma ako "zelená". Objaviť konkrétnych nositeľov "prevráteného spektra" sa ani doteraz nepodarilo, pretože súčasný stav vedy nedovoľuje identifikovať aké presne signály prebiehajú nervami medzi [[Oko|očami]] ([[Čapík (oko)|čapíkmi]]) a mozgom, kde sa vyhodnocujú. Možnosť existencie "prevráteného spektra" však podporuje [[Synestézia]], čo je subjektívne vnímanie farebného zážitku spustené inými podnetmi ako je svetlo (napr. zvuky a tvary).