Globálne otepľovanie: Rozdiel medzi revíziami

Je otázne, či dodatočné náklady štátov a firiem, vynaložené na znižovanie emisií CO₂ sú vynakladané efektívne, pretože prinajmenšom porovnateľný efekt by mali aj kroky na adaptáciu na zmenené klimatické podmienky. Ak je totiž vplyv antropogénnych zdrojov CO₂ na globálne otepľovanie malý až zanedbateľný, náklady na znižovanie emisií CO₂ sú v podstate zbytočným plytvaním a naopak kroky na adaptáciu na zmenené klimatické podmienky budú už v blízkej budúcnosti nevyhnutné, čo si samozrejme opäť vyžiada ďalšie dodatočné náklady.

 

Slovensko sa pripojilo k výskumu zmien klímy v rámci Národného klimatického programu ČSFR v roku 1991 a Slovenského národného klimatického programu od roku 1993 za účasti asi 20 inštitúcií. [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky]] vydalo v rokoch 1995, 1997, 2001, 2005 a 2009 päť Národných správ SR o zmene klímy<ref name="Národné správy SR o zmene klímy">http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/ovzdusie/politika-zmeny-klimy/dokumenty/</ref> ako súhrn aktivít v oblasti inventarizácie emisií skleníkových plynov do atmosféry, výskumu zmien a premenlivosti klímy, výskumu možných dôsledkov zmien klímy na socio-ekonomické sektory na Slovensku, opatrení na znižovanie emisie skleníkových plynov a na adaptáciu na zmenené klimatické podmienky. Všetky uvedené správy predstavujú príspevok SR k implementácii odporúčaní Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (UN FCCC) na Slovensku.