Disociatívna porucha: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 103:
Môžu veľmi pripomínať [[epileptický záchvat|epileptické záchvaty]] charakterom pohybov, ale zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudržanie moču. Strata vedomia zvyčajne nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.
 
Z hľadiska početnosti a klinického významu táto skupina predstavuje najvýznamnejšiuoblasťnajvýznamnejšiu oblasť disociatívnych porúch na neuropsychiatrickom pomedzí. V súvislosti s rozvojom video-EEG monitorovania v posledných cca 20 rokoch sa zistilo, že až 20% osôb, ktoré boli liečené dlhodobo pre epilepsiu, touto chorobou netrpia, záchvatové stavy, ktoré boli liečené, boli disociatívneho pôvodu (1; Hovorkaet al., 2003).
 
Prognóza vývoja pacientov s PNES: Z metaanalýz štúdií vyplýva, že pri stanovení správnej diagnózy disociatívneho pôvodu záchvatových príznakov a zavedení adekvátnej kombinácie psychoterapie a farmakoterapie je zhruba 33% chorých úplne bez záchvatov po jednom rokuod stanovenia diagnózy, 48% po 2 rokoch, 57%po 3 a 4 rokoch a 39% po 5 rokoch. Za prognosticky nepriaznivé faktory pre terapiu sa pokladá zneužívanie (sexuálne, emočné, telesné) v anamnéze, prítomnosť periodickej depresívnej poruchy, hlbšia porucha osobnosti a komorbidita s iným typom disociatívne poruchy, ako sú neepileptické záchvaty.