Mesiac: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vulgarizmy; slang vizuálny editor
HakanIST (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 85.135.128.145 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Daevid
Značka: rollback
Riadok 130:
 
== Obeh ==
Mesiac vykoná kompletný obeh Zeme asi za jeden kalendárny mesiac. Každú hodinu sa Mesiac posunie vzhľadom na hviezdy o vzdialenosť zhruba rovnú jeho [[uhlový priemer|uhlovému priemeru]], približne o 0,5°. Mesiac, na rozdiel od väčšiny satelitov iných planét, má orbitu blízku rovine [[ekliptika|ekliptiky]] a nie rovine zemského rovníku.kokotko
 
Niektoré spôsoby nazerania na obeh sú podrobnejšie rozobraté v nasledujúcej tabuľke, ale dva najbežnejšie sú: [[siderický mesiac]], čo je doba úplného obehu vzhľadom na hviezdy, trvajúci asi 27,3 dní, a [[synodický mesiac]], čo je doba, ktorú zaberie dosiahnutie rovnakej [[mesačná fáza|fázy]], dlhá približne 29,5 dňa. Rozdiel medzi nimi je spôsobený tým, že v priebehu obehu prejde Zem aj Mesiac určitú vzdialenosť na orbite okolo [[Slnko|Slnka]].
 
Za jeden siderický mesiac Zem obehne okolo Slnka uhol asi 26,9° – pri pozorovaní zo Zeme to pozorujeme tak, že Slnko sa posunie o ten istý uhol po eklipkeekliptike smerom na východ, prejde približne jedno znamenie. Mesiac sa teda musí posunúť o ten istý uhol 26,9° okolo Zeme, aby sme na Zemi pozorovali rovnakú fázu. Dĺžka synodického mesiaca je 29d 12h {{m|44|m}} 02,8s – 29,530 59 stredných slnečných dní.
 
Po ubehnutí jedného siderického mesiaca opíše Mesiac okolo Zeme 360°, no potrebuje ešte asi 2d 5h, aby sa dostal do rovnakej polohy vzhľadom na Zem a Slnko – do rovnakej fázy pozorovanej zo Zeme – do novu.
Riadok 152:
[[Isaac Asimov]] navrhol považovať Zem a Mesiac za „[[dvojplanéta|dvojplanétu]]“ a to preto, že napriek tomu, že Zem je mnohonásobne hmotnejšia, má na obežnú dráhu Mesiaca len 46% vplyv ako Slnko<!-- a teda Mesiac je k zemi v pozícii druhej planéty.. Zdroj anglická wiki: Asimov zaviedol koeficient tug-of-war ktorý je pre Zem-Mesiac 0.46. Double planet však podľa tohto zdroja nie je ani Zem-Mesiac ani Pluto-Charon -->. Rovina mesačnej orbity zachováva sklon 5,145 396° ''vzhľadom na [[ekliptika|ekliptiku]]'' (orbitálnu rovinu Zeme) a mesačná os rotácie má stálu výchylku 1,5424° ''vzhľadom na normále na rovnakú rovinu''. Rovina mesačnej orbity vykonáva rýchlu [[precesia|precesiu]] (čiže jej prienik s ekliptikou rotuje v smere hodinových ručičiek) počas 6793,5 dní (18,5996 rokov), z dôvodu gravitačného vplyvu zemskej rovníkovej deformácie. V priebehu tejto periódy sa preto zdá, že sklon roviny mesačnej orbity kolíše medzi 23,45° + 5,15° = 28,60° a 23,45° − 5,15° = 18,30°. Súčasne sa javí, že výchylka osi mesačnej rotácie ''vzhľadom na normál na rovinu obežnej dráhy Mesiaca'' kolíše medzi 5,15° + 1,54° = 6.69° a 5,15° − 1,54° = 3,60°. Za povšimnutie stojí, že výchylka zemskej osi tiež reaguje na tento proces a sama kolíše o 0,002 56° na každú stranu okolo svojej priemernej hodnoty; tento jav sa nazýva [[nutácia]].
 
Body, v ktorých Mesiac pretína ekliptiku sa nazývajú „[[lunárny uzol|lunárne uzly]]“: severný (alebo vzostupný) uzol je tam, kde Mesiac prechádza na sever ekliptiky; južný (alebo zostupný) je tam, kde prechádza na juh. [[Zatmenie]] Slnka nastáva, ak sa uzol stretne s davidMesiacom mav maly[[Nov chuj(fáza Mesiaca)|nove]]; zatmenie Mesiaca, ak sa uzol stretne s Mesiacom v [[spln]]e.
 
s Mesiacom v [[Nov (fáza Mesiaca)|nove]]; zatmenie Mesiaca, ak sa uzol stretne s Mesiacom v [[spln]]e.
 
{| class="wikitable"