Lockheed U-2: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Sokol Kat (diskusia | príspevky)
d vznik a vývoj
Sokol Kat (diskusia | príspevky)
d doplnenie
Riadok 21:
 
== Vznik a vývoj ==
[[Súbor:U- 2A Dragon Lady "Article 389" at USAF Museum.jpg|náhľad|U-2A v múzeu amerického letectva]]
[[Súbor:U2withExperiments.jpg|vpravo|náhľad|U-2 s celou škálou prieskumného vybavenia]]
[[Súbor:U-2 Dragon Lady web 030410-F-0000C-004 Cockpit USAF.jpg|vpravo|náhľad|Prístrojová doska v kabíne najmodernejšieho U-2S]]
 
V januári 1953 vypracovali Bill Lamar a major John Seaberg štúdiu, ktorá sa zaoberala možným vývojom vysoko špecializovaného prieskumného lietadla, ktoré by sa vyrábalo v malom počte. Odvtedy sa začali predstavitelia amerického letectva zaoberať myšlienkou vývoja takéhoto stroja, ktorý by bol schopný vykonávať prieskum z veľkých výšok. Bolo prijaté rozhodnutie, obísť popredných výrobcov lietadiel ako Lockheed, Boeing a Convair a namiesto toho sa zamerať na spoločnosti „Bell Aircraft Corporation“ a „Fairchild Engine and Airplane Corporation“. Predpokladalo sa, že v dôsledku relatívne krátkeho výrobného obdobia dajú menšie spoločnosti tomuto projektu vyššiu prioritu. Okrem toho oslovili aj predstaviteľov Martin Company, aby preskúmali možnosť modifikácie ľahkého prúdového bombardéru [[Martin B-57 Canberra|B-57]].
 
Řádek 38 ⟶ 42:
Začiatkom decembra 1954 začal Johnson zostavovať tím inžinierov a výrobných pracovníkov. Táto úloha bola sťažená tým, že projekt podliehal prísnemu utajeniu a Johnson musel dokázať stiahnuť týchto pracovníkov z iných projektov Lockheedu bez toho, aby ich nadriadeným vysvetlil, na čo ich potrebuje. Títo ľudia boli hneď od začiatku značne vyťažení a na projekte trávili 45 hodín týždenne. Situácia sa nezmenila ani vtedy, keď sa tím rozrástol na 80 ľudí. Práve naopak, všetci členovia tímu pracovali až 65 hodín týždenne.
 
Vďaka tomuto obrovskému nasadeniu celého tímu sa Johnsonovi takmer podarilo splniť svoj sľub. Dňa 4. augusta 1955, deväť mesiacov po jeho vyhlásení, sa uskutočnil prvý let prototypu, nazvaného Article 341.<ref>[https:/ Testovací pilot LeVier sa s lietadlom dostal do výšky asi {{m|2438|m}} a dosiahol rýchlosť približne {{km|300|m}}/wwwh.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/unlimited-horizons.pdf UnlimitedLeVier Horizonsodskúšal Designpár andzákladných Developmentmanévrov ofa thepo U-2]</ref>40 minútach úspešne pristál.
 
Niektoré zdroje uvádzajú, že U-2 absolvovala prvý let 1. augusta 1955. V ten deň sa ale konali iba rozjazdové skúšky na vzletovej dráhe. Je síce pravda, že počas nich LeVier zrýchlil lietadlo na {{km|300|m}}/h a na jeho veľké prekvapenie sa zrazu ocitol vo vzduchu. Pilot však nemal žiadne úmysly s lietadlom absolvovať let a preto sa hneď pokúšal dostať späť na zem. Motor J57 mal ale pomalé reakcie a tak sa U-2 dostala do výšky približne {{m|11|m}}. Technicky vzaté sa lietadlo v ten deň dostalo prvýkrát do vzduchu, nešlo však v žiadnom prípade o skúšobný let.
 
Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov dokončil LeVier ďalších 16 letov, pričom U-2 dosiahla svoju maximálnu rýchlosť 0,88 Machu. Do 31. marca 1956 sa flotila testovacích U-2 skladala z deviatich lietadiel, ktoré už úhrnne nalietali 1042 hodín. Podarilo sa tiež prekonať výškový rekord {{m|20083|m}}, ktorý stanovil v auguste 1955 britský pilot Walter Gibb na lietadle English Electric Canberra.<ref>[https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/unlimited-horizons.pdf Unlimited Horizons Design and Development of the U-2]</ref>
 
== Nasadenie ==