Lockheed U-2: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Sokol Kat (diskusia | príspevky)
d doplnenie
Sokol Kat (diskusia | príspevky)
d doplnenie
Riadok 34:
Spoločnosť Martin Company vyrobila celkovo 20 lietadiel RB-57D v troch verziách. Riešenie od Martin Company však bolo považované len za dočasné a malo len vyplniť medzeru, kým nevznikne nová konštrukcia s lepšími vlastnosťami. M-195 od Fairchildu splnilo požiadavky letectva, ale nebolo nakoniec tak výkonné ako X-16 od Bellu.
 
V septembri 1954 bola podpísaná s US Air Force zmluva, ktorá zaväzovala spoločnosť Bell postaviť do 18 mesiacov prototyp a následne vyrobiť 27 ďalších drakov lietadiel. Konštruovanie prototypu X-16 išlo prvých 12 mesiacov hladko, avšak budúcnosť stroja ovplyvnili udalosti, ktoré sa odohrali vo Washingtone. Predstavitelia [[Central Intelligence Agency|CIA]] sa dozvedeli štúdii letectva a nástojili na tom, že tajný prieskum nad nepriateľským územím by mal spadať do ich kompetencie.
 
Navyše sa o projekte dozvedel hlavný dizajnér spoločnosti Lockheed Clarence L. „Kelly“ Johnson a rozhodol sa predložiť svoj vlastný návrh. Ten bol spočiatku odmietnutý, pretože bol príliš nekonvenčný a vybavený iba jedným motorom. CIA však preferovala práve návrh z dielne Lockheedu. Navyše Johnson prišiel s ponukou, ktorá sa nedala odmietnuť. Nielen že prevzal zodpovednosť za akúkoľvek údržbu a servis úplne novej leteckej konštrukcie, ale ešte prisľúbil, že lietadlo nazvané CL-282 bude vo vzduchu do 8 mesiacov. Na základe toho dostal povolenie postaviť 20 letuschopných strojov v hodnote 22,5 milióna dolárov.
Riadok 46:
Niektoré zdroje uvádzajú, že U-2 absolvovala prvý let 1. augusta 1955. V ten deň sa ale konali iba rozjazdové skúšky na vzletovej dráhe. Je síce pravda, že počas nich LeVier zrýchlil lietadlo na {{km|300|m}}/h a na jeho veľké prekvapenie sa zrazu ocitol vo vzduchu. Pilot však nemal žiadne úmysly s lietadlom absolvovať let a preto sa hneď pokúšal dostať späť na zem. Motor J57 mal ale pomalé reakcie a tak sa U-2 dostala do výšky približne {{m|11|m}}. Technicky vzaté sa lietadlo v ten deň dostalo prvýkrát do vzduchu, nešlo však v žiadnom prípade o skúšobný let.
 
Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov dokončil LeVier ďalších 16 letov, pričom U-2 dosiahla svoju maximálnu rýchlosť 0,88 Machu. Do 31. marca 1956 sa flotila testovacích U-2 skladalarozrástla zna deviatichdeväť lietadiel, ktoré už úhrnne nalietali 1042 hodín. Podarilo sa tiež prekonať výškový rekord {{m|20083|m}}, ktorý stanovil v auguste 1955 britský pilot Walter Gibb na lietadle English Electric Canberra.<ref>[https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/unlimited-horizons.pdf Unlimited Horizons Design and Development of the U-2]</ref>
 
Na urýchlenie letových skúšok boli prvé U-2 poháňané motorom J57-P-37, ktorý bol skonštruovaný pre bombardéry B-52. Pri tomto motore však od určitej výšky dochádzalo k strate výkonu v dôsledku zasnutia plameňa v spaľovacej komore. Tento problém sa vyriešil až s príchodom motora 57-P-31, ktorý bol navrhnutý tak, aby fungoval až takmer do {{m|22738|m}}.
 
Hoci inžinieri spoločnosti Lockheed namerali, že lietadlo dokáže dosiahnuť maximálne preťaženie až 4 g, stanovený letový limit bol na úrovni 2,5 g, aby nedošlo k preťaženiu žiadneho z týchto strojov.
 
Na jar roku 1957, dve desaťročia pred príchodom stealth technológie, sa CIA snažila u lietadla U-2 znížiť efektívnu odrazovú plochu. V rámci tohto priekopníckeho úsilia, známeho ako Project Rainbow, experimentovali inžinieri Lockheedu s rôznymi materiálmi pohlcujúcimi radarové vlny. Počas jedného z testovacích letov prototypu Article 341 spôsobili izolačné vlastnosti nového materiálu, použitého v okolí motorového priestoru, prehriatie hydraulického systému. Výsledkom bolo zníženie výkonu motora a strata tlaku v kabíne. Keďže piloti nosili pretlakový oblek, obvykle to nespôsobovalo problémy. V tomto prípade však nefungoval jeden z uzáverov a keď sa oblek nafúkol, vzduch z prilby pilota unikol. To spôsobilo stratu vedomia testovacieho pilota a následnú haváriu stroja.<ref>[https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/unlimited-horizons.pdf Unlimited Horizons Design and Development of the U-2]</ref>
 
== Nasadenie ==
Řádek 52 ⟶ 58:
 
Lietadlá U-2 sa dodnes používajú na vzdušný prieskum a civilné výskumné úlohy, sčasti vo verzii TR-1, ktorá je druhou generáciou U-2. V priebehu roku 2009 prekročilo niekoľko strojov U-2 amerického letectva 25 000 nalietaných hodín. Jeden zo strojov mal pritom odslúžených 41 rokov a prekonal po núdzových pristátiach „na brucho“ o 3 generálne opravy viac než povoľujú cykly takýchto opráv.<ref>''Letový rekordér stroj U-2.'' [http://www.mosr.sk/data/files/1475.pdf Obrana 11/2009], s. 25</ref>
 
== Varianty ==
'''U-2A''' - prvá produkčná verzia, poháňaná motorom J57-P-37A.
 
'''U-2B''' - verzia, ktorá mala byť schopná detegovať sovietske rakety a mala sa stať súčasťou amerického výstražného systému. Vývoj bol nakoniec zrušený a k sériovej výrobe týchto lietadiel nedošlo.
 
'''U-2C''' - verzia s väčšími prívodmi vzduchu a výkonnejším motorom J75-P-13.
 
== Špecifikácia (U-2R) ==