Angela Merkelová: Rozdiel medzi revíziami

'''Angela Dorothea Merkelová''', rodená ''Kasnerová'' ({{vjz|deu|Angela Dorothea Merkel}}; * [[17. júl]] [[1954]], [[Hamburg]], [[NSRZápadné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) je nemecká politička, od [[22. novembra]] [[2005]] je spolkovou [[Kancelár (Nemecko)|kancelárkou]] [[Nemecko|Nemecka]]. Medzi rokmi [[2000]] až [[2018]] bola predsedníčkou [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|Kresťanskodemokratickej únie Nemecka]] ([[CDU]]).

Angela Mereklová sa narodila [[17. júl|17. júla]] [[1954]] v [[Hamburg|Hamburgu]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. Ešte ako nemluvňa sa presťahovala do [[Nemecká demokratická republika|Východného Nemecka]] spolu s otcom, ktorý bol [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránsky]] kňaz a preradený do východonemeckého mesta [[Perleberg]]. Má dvoch súrodencov, fyzika [[Marcus Kasner|Marcusa Kasnera]] a pracovnú terapeutku Irene Kasnerovú. V destvedetstve a mladosti ju ostatní prezývali prezývkou ''"Kasi"'', ktorú si odvodili od jej priezviska.

V roku [[1977]] sa ako 23-ročná vydala za študenta fyziky Ulricha Merkela a prijala jeho priezvisko. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1982]]. Jej druhý, súčasný, manžel je kvatový chemik a profesor [[Joachim Sauer]]. Manželstvo uzavreli v súkromí [[30. december|30. decembra]] [[1998]]. Merkelová nemá žiadne deti, no jej manžel Joachim má dvoch dospelých synov z predchádzajúceho manželstva.

Potom čo jej strana stratila po spolkových voľbách v roku [[1998]] väčšinu v [[Nemecký spolkový snem|Spolkovom sneme]] bola Merkelová zvolená za Generálnu tajomníčku strany, aby sa o dva roky neskôr, v roku [[2000]], stala jej predsedíčkou potom čo sa prevalil škandál nelegálneho financovaniefinancovania strany, ktorý zvrhol [[Wolfgang Schäuble|Wolfganga Schäubleho]]. Do volieb v roku [[2002]] vstupovala ako líderka strany, avšak vzdala sa postu spolkovej kancelárky v prospech bavorského premiéra [[Edmund Stoiber|Edmunda Stoibera]].

Po ďalších spolkových voľbách, v roku [[2013]], ktoré CDU pod Merkelovej vedením prenikavo vyhrala so ziskom až 41,5% hlasov, CDU opäť vytvorila veľkú koalíciu s CSU a SPD, pretože FDP stratila všetko svoje zastúpenie v [[Nemecký spolkový snem|Spolkovom sneme]]. V januári roku 2016 uznávaný nemecký psychiater Hans-Joachim Maaz doslova varoval, že kancelárka "javí známky duševnej poruchy a narcizmu"<ref>http://eurodenik.cz/zpravy/nemecky-psychiatr-varuje-merkelova-jevi-znamky-dusevni-poruchy</ref>

Vo voľbách v roku [[2017]] CDU opäť zvíťazila, no už nie tak drvivo ako v predchádzajúcich voľbách. Po týchto voľbách nasledovalo dlhé vyjednávanie potom čo predseda [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|Sociálnodemokratickej strany]] [[Martin Schulz]] vyhlásil, že on ani jeho strana už viac nechcú pokračovať v práci vo veľkej koalícii s CDU a CSU. Naskytla sa tu tak možnosť vytvorenia tzv. Jamaskej koalície (podľa farieb zaintersovaných strán: [[čierna]]-[[žltá]]-[[zelená]]) so [[Slobodná demokratická strana|Slobodnou demokratickou stranou]] (FDP) a stranou [[Zväz 90/Zelení|Zelených]]. Bola to jediná možnosť ako vytvoriť vládu bez účasti [[Die Linke|Ľavice]] a krajne pravicovej [[Alternatíva pre Nemecko|Alternatívy pre Nemecko]], s ktorými CDU/CSU odmietla spoluprácu už pred voľbami. [[9. október|9. októbra]] [[2017]] Merkelová prehlásila, že pozve zástupcov FDP a Zelených na rozhovory o možnej budúcej koalícii. V posledných dňoch predbežných rozhovorov sa strany stále nevedeli dohodnúť na spoločnom postoji v otázke migrácie a zmeny klímy. Rozhovory skolabovali [[20. november|20. novembra]] [[2017]], potom čo sa FDP stiahla a argumentovala tým, že rozhovory nedokázali vytvoriť spoločnú víziu a dôveru medzi stranami. Po kolapse týchto predbežných rozhovorov [[24. november|24. novembra]] [[2017]] vyzval nemecký prezident [[Frank-Walter Steinmeier]] [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]], [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|CSU]] a [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]], aby sa predsalen pokúsili dohodnúť na veľkej koalícii. Po stretutí s prezidentom predseda SPD vyhlásil, že chce, aby o tom, či majú pristúpiť na rozhovory o možnej koalícii rozhodli členovia strany. 6. decembra 2017 sa konal kongres strany, na ktorom sa väčšina delegátov zhodla na tom, že by mali začať predbežné rozhovory o možnej veľkej koalícii. [[12. január|12. januára]] [[2018]] CDU/CSU a SPD vyhlásili, že v predbežných rozhovoroch dosiahli prielom a dohodli sa na náčrtom dokumente na začatie oficiálnych rozhovorov o vzniku koalície. Tento dokument neskôr podporil aj kongres SPD. Dňa [[7. február|7. februára]] strany oznámili, že sa dohodli na konečnej koaličnej zmluve. O konečnom rozhodnutí vstupu SPD do vlády rozhodlo vnútrostranícke referendum, ktoré vstup do vlády odobrilo vláda sa mohla ujať funkcie potom čo ju [[14. marec|14. marca]] [[2018]] podporil [[Nemecký spolkový snem]].