Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Odobraných 4 301 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
 
== Pred vojnou ==
Moja ip adressa 192.145.254 DDOS ME!
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[kolónia (geopolitika)|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], [[odbytisko|odbytiská]] a [[trh]]y.<ref name="Newton,2005">Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 – 2084</ref> Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]].
 
Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].
 
Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi veľmocami, tiahnúcich sa od konca 19. storočia. Patria medzi ne napríklad [[fašodská kríza]] v [[Sudán]]e v roku 1898, [[druhá búrska vojna]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] v rokoch (1899 – 1902), [[rusko-japonská vojna]] na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]] v rokoch (1904 – 1906), [[marocké krízy]] (1905 a 1911) a [[talianska invázia do Líbye]] (1911), ktoré boli dôsledkom súperenia medzi veľmocami. Iné ako napríklad udalosti na Balkáne súvisiace s Rakúsko-Uhorskou anexiou [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (1908 – 1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobejších problémov.<ref name="Newton,2005"/>
 
[[Súbor:Gavrilo Princip captured in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]]
Svoje pohnútky pre vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.
 
Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]]. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Mladá Bosna]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou k rozpútaniu vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.
 
== Začiatok vojny a účastníci ==
[[8. august]]a [[1918]] vojská Dohody prelomili nemeckú obranu medzi [[Albert (Somme)|Albertom]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierom]]. Do zajatia padlo asi 100 000 nemeckých vojakov. Následne v 12. a 13. septembra zaútočili na nemecký výbežok pri [[Saint-Mihiel]] južne od Verdunu a spôsobili Nemcom vážne straty. 26. septembra jednotky Dohody začali širokú ofenzívu po celom fronte (tzv. meusko-argonská ofenzíva). Koncom októbra Francúzi a Američania znovu obsadili [[Sedan]].
 
Nemecké najvyššie velenie pochopilo, že vojna je prehraná. [[Rakúsko-Uhorsko]] informovalo svojho spojenca, že je schopné viesť vojnu najviac do decembra. Vzhľadom na to, že už ani Nemci nepredpokladali, že sa udržia do zimy [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] navrhol rokovania o mieri. 10. septembra 1918 náčelník nemeckého generálneho štábu [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] navrhol rakúskemu cisárovi [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolovi I.]] aby začal jednania o mieri prostredníctvom neutrálneho [[Holandsko|Holandska]]. Štáty Dohody najprv nemecké aj rakúske návrhy odmietli. 30. septembra 1918 abdikoval nemecký kancelár [[Georg von Hertling]] aj celá vláda. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] poveril funkciou kancelára [[Maximilián Bádenský|Maximiliána Bádenského]], ktorý zostavil novú vládu s cieľom demokratizácie krajiny a vedenia rokovaní o mieri.<ref name="Newton,2005">Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 – 2084</ref>
 
Nemeckú situáciu sťažili ekonomické problémy. V októbri 1918 nemecká ekonomika začínala zlyhávať. Problémy so zásobovaním postihli nielen nemeckú armádu ale aj [[civilné obyvateľstvo]], ktoré okrem nedostatku výrobkov dennej potreby začínalo trpieť [[hlad]]om.
Anonymný používateľ