Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
upresnené so zdrojmi |
||
Riadok 8:
| casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]]
| územie =
| výsledok =
Kapitulácia Česko-Slovenska:
*podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]],
*koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]],
*vojenská okupácia územia do roku 1991,
*vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].
| protivník1 = '''[[Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne)
| protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''
a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]]
| velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]]
| velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]]
| sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel
| sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)
| straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi
| straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968
| straty3 =
| poznámky =
Řádek 198 ⟶ 204:
*8.30 Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu.
=== Straty na životoch ===
V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk - obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref>
https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/
https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku 1968 na 137.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
[[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]]▼
Invázia mala
Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. ▼
=== Straty na strane okupantov ===
Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref>
▲[[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]]
▲Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja.
Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do 20. septembra 1968 päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.▼
▲Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do 20. septembra 1968 päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.
▲Invázia mala okamžite za následok veľkú vlnu emigrácie do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí.
==Politická dohra - normalizácia ==
Řádek 316 ⟶ 328:
Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku 2017 sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref>
V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref>
== Pozri aj ==
Řádek 329 ⟶ 341:
== Poznámky ==
{{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee - NVA) v počte 15 000 sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou. <ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí
== Referencie ==
| |||