Realimentačný syndróm: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 23 bajtov ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(upload nového článku)
 
 
'''Realimentačný syndróm''' (angl. {{vjz|eng|''refeeding syndrome''}}) je chorobný stav, ktorý je následkom metabolických porúch, ktoré vznikajú pri náhlom masívnom prísune živín do organizmu dlhodobo [[Podvýživa|podvyživeného]] alebo hladujúceho človeka. Jeho príčinou je náhle obnovenie metabolických pochodov pri deficite podstatných substrátov a so súčasným presunom iónov  [[Draslík|draslíkadraslík]]a, [[Horčík|horčíkahorčík]]a a [[Fosfát|fosfátufosfát]]u do vnútrobunečného priestoru.
 
== História ==
Prípady úmrtí po náhlom požití  výdatnej stravy dlhodobo podvyživenými si lekári všimli už v historických dobách. Známe sú u oslobodených hladujúcich väzňov z koncentračných táborov alebo u podvyživených vojakov po prepustení zo zajatia (aj keď nie všetky boli následkom realimentačného syndrómu). Z roku 1981 je známy prvý popis úmrtia po bohatej [[Parenerálna výživa|parenerálnej výžive]] pacienta. Podrobnejšie bol tento stav preskúmaný až v období po 2. svetovej vojne, kedy boli zistené aj súvisiace zmeny [[Vnútorné prostredie organizmu|vnútorného prostredia organizmu]].
 
== Príčina ==
Pri  dlhodobom [[Hladovanie|hladovaní]] alebo [[Podvýživa|podvýžive]] organizmus spotrebúva okrem tukových zásob aj svalovú hmotu. Dochádza k zániku [[Bunka|buniek]] a pritom sa vyčerpajú zásoby minerálov, nachádzajúcich sa vo vnútrobunečnom priestore: draslíka, horčíka a fosfátu. Tiež vzniká deficit mikronutrientov a [[Vitamín|vitamínovvitamín]]ov, pričom je klinicky závažné vyčerpanie zásob [[Tiamín|tiamínutiamín]]u (vitamín B1). Po obnovení prísunu živín, zvlášť pri intenzívnej parenterálnej výžive pacienta, ako reakcia na podanie glycidov zvyšuje sa sekrécia [[Inzulín|inzulínuinzulín]]u, ktorý má mnohoraké priame aj sprostredkované účinky na metabolické deje. Priamo spôsobuje presun draslíka, horšíkahorčíka a fosfátov z mimobunečnej tekutiny (vrátane krvi) do buniek. Zintenzívnenie metabolizmu vedie k rýchlemu spotrebovaniu fosfátov, ktoré sú (okrem iného) podstatnou zložkou [[Adenozíntrifosfát|adenozíntrifosfátuadenozíntrifosfát]]u (ATP), kľúčového zdroja energie pri základných metabolických pochodoch. Významné je tiež rýchle spotrebovanie zvyšných zásob tiamínu, ktorý je kofaktorom [[Enzým|enzýmovenzým]]ov v [[Citrátový cyklus|Krebsovom cykle]], kľúčovom reťazci chemických reakcii v bunkách, ktorým získavajú energiu. Následkom je výrazný pokles hladiny draslíka a horčíka v krvi, ktorý spôsobuje svalovú slabosť až ochrnutie so zastavením dýchania, [[Arytmia|poruchy srdcového rytmu]] až jahojeho zastavenie. Chýbanie minerálov a metabolické odchýľkyodchýlky vedú k rozvratu vnútorného prostredia organizmu, napríklad laktátoverjlaktátovej acidóze a k poruchám funkcie viacerých orgánov - [[Nervová sústava|nervového systému]] s poruchami vedomia, [[Srdce (orgán)|srdca]] s jeho [[Srdcové zlyhanie|zlyhávaním]] až zastavením, k [[Zlyhanie obličiek|zlyhaniu obličiek]] a ďalším vážnym poruchám vitálnych funkcii.
 
== Výskyt ==
Predpokladá sa hlavne u ľudí v regiónoch, postihnutých živelnými pohromami a  vojnou. Ale vyskytuje sa aj v bohatých krajinách. Realimentačný syndróm sa vyskytuje u podvyživených klientov sociálnych zariadení, starých ľudí s poruchami príjmu potravy, ale aj neschopných postarať sa o seba, u  pacientov s ochoreniami tráviaceho traktu, so zhubnými nádormi, u ktorých po prijatí do nemocnice začala intenzívna realimentácia, zvlášť  v spojení s parenterálnou výživou. Realimentačný syndróm  sa môže vyskytnúť aj pri realimentácii pacientov, ktorí vedome dlhodobo odmietali stravu - hladovkárov alebo s [[Mentálna anorexia|mentálnou anorexiou]]. Aj u týchto sa môžu vyskytnúť neočakávané náhle úmrtia.
 
== Diagnostika ==
Diagnóza realimentačného syndrómu sa stanovuje jednoducho, ak sa na túto možnosť myslí - u dlhodobo podvyživeného pacienta stačí vyšetrením zistiť nízke koncentrácie draslíka, horčíka a fosfátov v krvi. Vyšetrenie je potrebné opakovať v priebehu prvého dňa realimentácie.
 
== Prevencia a liečba ==
Prevencia a liečba realimentačného syndrómu je v princípe jednoduchá. Je potrebné na niekoľko dní spomaliť energetický príjem organizmu (množstvo sacharidov obmedziť na 150 - 200 gramov denne) a postupne, za denného biochemického monitorovania vnútorného prostredia pacienta podávať chýbajúce minerály a tiamín. Vzhľadom k určitému riziku srdcového zlyhania nie je prvých dňoch liečby vhodné podávať pacientovi veľký objem tekutín. Najťažší pacienti by vyžadujú liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti.
 
== Prognóza ==
 
== Zdroje ==
 
* Kazda A. et al.: ''Realimentační syndrom – patobiochemie, iontové dysbalance a jejich korekce.'' Česká lékařská společnost J.E. Purkyně Praha:  Klinická biochemie a metabolismus,  22 (43) ročník 2014, číslo 4,  str. 169 - 176.  Dostupné online: http://www.cskb.cz/res/file/KBM-pdf/2014/2014-4/KBM-4-2014-Kazda-169.pdf
* Plášek, J., Hrabovský, V., Martínek, A.: ''Refeeding syndrom – skrytá klinická hrozba.'' Solen Bratislava:  Interní medicína pro praxi, 2010; 12(9), str.  439–441. Dostupné online: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/09/11.pdf
[[Kategória:Výživa]]
[[Kategória:Metabolické poruchy]]
[[Kategória:Intenzívna medicína]]
[[Kategória:Syndrómy]]