Bazil Veľký: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 28:
V Aténach študoval Bazil päť rokov rétoriku, [[filozofia|filozofiu]] a [[medicína|medicínu]]. Práve tu v ňom vznikla túžba po [[askéza|asketickom živote]]. Z [[Atény|Atén]] sa vrátil do [[Kapadócia|Kapadócie]] a nejakú dobu účinkoval ako rétor. Potom odišiel do [[Egypt]]a, [[Sýria|Sýrie]] a [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde poznával rôzne typy mníšskeho života. Krst prijal ako tridsaťročný v rieke [[Jordán]] (v roku [[359]]).
 
Po návrate do [[Kapadócia|Kapadócie]] vytvoril mníšsku komunitu na púšti v Ponte, ku ktorej sa pridal i jeho priateľ - sv. Gregor Naziánsky. Obaja vzdelaní Kappadočania sa okrem modlitby, fyzickej práce a skutkov kajúcnosti venovali štúdiu [[Sväté písmo|svätého Písma]] a starších cirkevných spisovateľov, obzvlášť [[Origenes|Origena]]. Pretože počet bratov stále vzrastal, vypracovali pravidlá spoločného života, ktoré sa neskôr stali základom mníšskych pravidiel na Východe no i na Západe. V púšti žil Bazil počas takmer celej vlády [[Julián Apostata|Juliána Apostatu]]. S nástupom cisára [[Valens]]a sa situácia [[katolík]]ov ešte zhoršila. Bazil bol povolaný k cézarejskému biskupovi Eusebiovi, aby ako [[teológ]] bránil božstvo [[Ježiš Kristus|Isusa Christa]] proti [[arianizmus|arianizmu]]. '''Eusebio bol predsa ariánom, napr. pokrstil Konštantína Veľkého na smrteľnej posteli ako ariánsky biskup!!! Prečo píšete bludy???''' Roku 364 bol Bazil vysvätený na kňaza. To preňho znamenalo priame začlenenie do cirkevnej a pastoračnej činnosti. Keď potom nastal v Kappadócii hlad a neúroda, zastával sa Bazil chudobných a donútil [[úžera|úžerníkov]] s obilím, aby otvorili sýpky, a boháčov povzbudzoval k štedrosti. Sám každodenne sýtil mnoho ľudí, a to nielen kresťanov, ale aj [[žid]]ov. Úcta k nemu bola všeobecná, a tak bol po smrti biskupa [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia]] v roku 370 zvolený jeho nástupcom na cézarejskom stolci. Situácia v metropolii však bola zložitá a časť obyvateľov odmietla metropolitovi poslušnosť.
 
Hlavnou Bazilovou úlohou bolo dosiahnuť na svojom území pokoj. To vyžadovalo silnú osobnosť. Bazil bol považovaný za vynikajúceho duchovného, temperamentného a s pevnou vôlou. V jeho povahe bola určitá prísnosť, ktorú niektorí považovali za tvrdosť a pýchu. To vyvolalo nielen nepriateľstvo [[Heréza|heretikov]] a cisára Valensa, ale i nepochopenie niektorých cirkevných predstaviteľov. Veľkým sklamaním bol pre Bazila nedôverčivý ba až odmietavý postoj rímskeho pápeža [[Damazus I.|Damasa]], od ktorého žiadal pomoc pre herézu a nepokojmi zmietanú východnú cirkev. Bazil sa tiež venoval reforme bohoslužieb (je autorom anafory [[Liturgia svätého Bazila Veľkého|liturgie sv. Bazila]]), šíreniu mníšstva, zakladaniu rôznych ústavov pre chorých, starých, siroty a pocestných. Zakladal tiež školy. I keď mal Bazil mnoho nepriateľov, mal tak veľkú autoritu, že ho ani ariánsky zameraný cisár Valens nedokázal zbaviť katedry. Keď cisár vyslal k biskupovi vojvodu Modesta, ktorý mu hrozil zabavením majetku, vyhnanstvom a smrťou, Bazil mu odpovedal: „Aj keď mi vezmeš majetok, sám sa neobohatíš a mňa tím neochudobníš. Predpokladám, že nepotrebuješ tieto moje vetché šaty a niekoľko kníh, čo je celé moje bohatstvo. Vyhnanstvo pre mňa neexistuje, však nie som viazaný miestom a všade, kam ma pošlú, je zem Hospodinova. A čo mi môže urobiť mučenie? Však som tak slabý, že po prvom údere zomriem. A smrť je pre mňa darom, lebo ma skôr privedie k Bohu.“ Prekvapený vojvodca mu povedal: „Doteraz so mnou tak nikto nehovoril!“ Bazil odpovedal: „Áno, však si ešte nikdy nehovoril s biskupom. Vo všetkom inom sme poslušní a pokorní, ale ak ide o Božie veci, vtedy hľadíme len na Boha a plníme jeho vôľu.“ Dvakrát bol cisár rozhodnutý poslať Bazila do vyhnanstva, ale po prvýkrát mu vážne ochorel syn, ktorý bol údajne zachránený Bazilovou modlitbou, a druhýkrát sa cisárovi údajne trikrát zlomilo v ruke pero, ktorým chcel listinu podpísať. A tak radšej zmenil svoje rozhodnutie. Prísny asketický život a mnoho utrpenia podkopalo i tak slabé svätcovo zdravie.