Verzia z 23:32, 7. máj 2018 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací →‎Dejiny: wl ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:51, 20. máj 2019 upraviť vrátiť 159.93.50.141 (diskusia) →‎Dejiny: prechod od stredovekej k novovekej terminológii Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 3: == Dejiny == Dóri sa do Grécka dostávajú medzi 14. - 12. storočím pred Krn.l., pravdepodobne spolu s gréckymi [[Epiróti\|Epirótmi]], [[Ióni\|Iónmi]], [[Macedónci (staroveký národ)\|Macedóncami]] a inými, menšími gréckymi kmeňmi, ako napr. [[Lokrijčania]]. Podľa niektorých názorov však aj kmene Epirótov, Macedóncov a Lokrijčanov patrili do dórskeho kmeňa a oddelili sa od neho až po príchode do Grécka. Dovtedy bolo Grécko obývané gréckym kmeňom [[Achájci\|Achájcov]] (Mykénčanov) a pôvodným obyvateľstvom Grécka - [[Pelasgovia\|Pelasgami]]. Dóri boli známi ako krutý, hrubý a bojovný kmeň. Do Grécka dostali pravdepodobne z Podunajska, v čase mykénskej civilizácie už pravdepodobne sídlili na južnom [[Balkánsky polostrov\|Balkáne]]. Mykénska kultúra Achájcov a ich spôsob života bol pravdepodobne zdevastovaný prírodnou katastrofou (neúrodnosť, záplavy) alebo vzájomnými vojnami medzi mykénskymi kráľovstvami. Dóri pravdepodobne do Grécka prišli po tejto katastrofe a dopomohli k úplnému rozvratu tzv. submykénskej kultúry.<br/> Pri pri svojej invázií vytlačili časť pôvodného obyvateľstva Grécka do Anatólie (Ióni, Aeolovia, Pelasgovia, možno [[Frýgovia]]). Časť Achájcov sa vysťahovala na [[Cyprus]]. Kmeň Dórov sa usadil v južnej [[Tesália (historické územie)\|Tesálií]], [[Akarnánia\|Akarnánií]], južnej [[Aitólia\|Aitólií]], [[Fókis (historické územie)\|Fokide]] a vo väčšine [[Peloponéz (polostrov)\|Peloponézu]] (okrem [[Arkádia (historické územie)\|Arkádie]] a časti [[Achája (historické územie)\|Acháje]]. Neostali však iba na gréckej pevnine a neskôr kolonizovali [[Kréta\|Krétu]], viaceré ostrovy v [[Egejské more\|Egejskom mori]], medzi nimi najvýznamnejšie boli [[Rodos (ostrov)\|Rodos]], [[Kos (ostrov)\|Kos]], [[Kythira]] pri Peloponéze a [[Karpathos]]. Odtiaľto sa dostali aj na južné pobrežie [[Anatólia\|Anatólie]] (polostrov Κεραμεικός-Keramikós, dnešná Gökova - [[Turecko]]). Dóri však neprišli do prázdnych krajov a tak asimilovali časť pôvodného obyvateľstva Grékov aj Pelasgov. Na Peloponéze volali Dóri týchto ľudí [[Helóti]]. Helóti na Peloponéze boli potomkami gréckych Achájcov a boli kruto utlačovaní Dórmi, v iných častiach Grécka sa však s nimi Dóri pomiešali.<br/> Do Grécka priniesli nový bojový štýl života a za ich doby sa v Grécku začína používať [[železo]], no zároveň s ich príchodom upadla v Grécku vzdelanosť a znalosť písma. Kultúra sa obnovuje až od 9. stor. pred Krn.l. V tejto a klasickej dobe si dórski Gréci udržali bojovú a tvrdú povesť. Najslávnejšie dórske mesto bola určite mocná [[Sparta (starovek)\|Sparta]], rival iónskeho mesta [[Atény]]. Celkovo vzťahy medzi Iónmi a Dórmi, dvoma najsilnejšími gréckymi kmeňmi boli vyostrené. Počas [[Veľká grécka kolonizácia\|Veľkej gréckej kolonizácií]] dórske mestské štáty kolonizovali časť [[Epirus (historické územie)\|Epiru]], južnej a severnej Anatólie, [[Krym (polostrov)\|Krymu]], [[Bospor]], [[Bitýnia\|Bitýniu]], ostrovy Iónskeho mora a hlavne [[Sicília (ostrov)\|Sicíliu]] a [[Taliansko\|južnú Itáliu]], ktorá bola známa ako Veľké Grécko (Megále Hellás). Okrem Sparty boli významné mestá Dórov [[Megara]], [[Korint]], Kalchedón, [[Istanbul\|Byzantion]], [[Bodrum\|Halikarnasos]], [[Rodos (mesto)\|Rodos]], [[Syrakúzy]], [[Crotone\|Krotón]] či [[Agrigento\|Akragas]]. Rozdiely medzi jednotlivými Grékmi miznú počas helenistického obdobia a definitívne sa vytratili počas [[Staroveký Rím\|Rímskeho obdobia]], čím zároveň zaniká aj dórska identita. == Jazyk == [[Súbor:Sfakia-dance.jpg\|thumb\|[[Sfakiančania]]]] Dóri hovorili dórskym dialektom [[Starogréčtina\|starogréčtiny]], ktorý sa ďalej delil na jednotlivé nárečia podľa lokality. Dórske nárečia od 3. stor. pred Krn.l. postupne ustupovali zjednocujúcemu gréckemu jazyku - [[helenistické koiné\|koiné]], ktoré vychádzalo z iónskej, aténskej gréčtiny. Priamym potomkom dórčiny je moderná [[cakončina]] a dórske elementy majú aj dialekty gréčtiny v južnom Taliansku - [[griko]]. == Dnes ==

Dóri: Rozdiel medzi revíziami