Dóri: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Dnes: preklep
→‎Dejiny: gramatika
Riadok 1:
[[Súbor:Helmed Hoplite Sparta.JPG|thumb|right|Sparťan, 5. storočie pred Krn.l.]]
'''Dóri''' alebo '''Dórovia''' ([[Grécke jazyky|gr.]] Δωριείς - Dórieis) boli jeden zo [[Gréci#Etnické skupiny starovekých Grékov|starogréckych kmeňov]].
 
Riadok 6:
Dóri boli známi ako krutý, hrubý a bojovný kmeň. Do Grécka dostali pravdepodobne z Podunajska, v čase mykénskej civilizácie už pravdepodobne sídlili na južnom [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Mykénska kultúra Achájcov a ich spôsob života bol pravdepodobne zdevastovaný prírodnou katastrofou (neúrodnosť, záplavy) alebo vzájomnými vojnami medzi mykénskymi kráľovstvami. Dóri pravdepodobne do Grécka prišli po tejto katastrofe a dopomohli k úplnému rozvratu tzv. submykénskej kultúry.<br/>
Pri pri svojej invázií vytlačili časť pôvodného obyvateľstva Grécka do Anatólie (Ióni, Aeolovia, Pelasgovia, možno [[Frýgovia]]). Časť Achájcov sa vysťahovala na [[Cyprus]]. Kmeň Dórov sa usadil v južnej [[Tesália (historické územie)|Tesálií]], [[Akarnánia|Akarnánií]], južnej [[Aitólia|Aitólií]], [[Fókis (historické územie)|Fokide]] a vo väčšine [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]] (okrem [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]] a časti [[Achája (historické územie)|Acháje]]. Neostali však iba na gréckej pevnine a neskôr kolonizovali [[Kréta|Krétu]], viaceré ostrovy v [[Egejské more|Egejskom mori]], medzi nimi najvýznamnejšie boli [[Rodos (ostrov)|Rodos]], [[Kos (ostrov)|Kos]], [[Kythira]] pri Peloponéze a [[Karpathos]]. Odtiaľto sa dostali aj na južné pobrežie [[Anatólia|Anatólie]] (polostrov Κεραμεικός-Keramikós, dnešná Gökova - [[Turecko]]). Dóri však neprišli do prázdnych krajov a tak asimilovali časť pôvodného obyvateľstva Grékov aj Pelasgov. Na Peloponéze volali Dóri týchto ľudí [[Helóti]]. Helóti na Peloponéze boli potomkami gréckych Achájcov a boli kruto utlačovaní Dórmi, v iných častiach Grécka sa však s nimi Dóri pomiešali.<br/>
Do Grécka priniesli nový bojový štýl života a za ich doby sa v Grécku začína používať [[železo]], no zároveň s ich príchodom upadla v Grécku vzdelanosť a znalosť písma. Kultúra sa obnovuje až od 9. stor. pred n.l. V tejto a klasickej dobe si dórski Gréci udržali bojovú a tvrdú povesť. Najslávnejšie dórske mesto bola určite mocná [[Sparta (starovek)|Sparta]], rival iónskeho mesta [[Atény]]. Celkovo vzťahy medzi Iónmi a Dórmi, dvoma najsilnejšími gréckymi kmeňmi boli vyostrené. Počas [[Veľká grécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizáciíkolonizácie]] dórske mestské štáty kolonizovali časť [[Epirus (historické územie)|Epiru]], južnej a severnej Anatólie, [[Krym (polostrov)|Krymu]], [[Bospor]], [[Bitýnia|Bitýniu]], ostrovy Iónskeho mora a hlavne [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]] a [[Taliansko|južnú Itáliu]], ktorá bola známa ako Veľké Grécko (Megále Hellás). Okrem Sparty boli významné mestá Dórov [[Megara]], [[Korint]], Kalchedón, [[Istanbul|Byzantion]], [[Bodrum|Halikarnasos]], [[Rodos (mesto)|Rodos]], [[Syrakúzy]], [[Crotone|Krotón]] či [[Agrigento|Akragas]]. Rozdiely medzi jednotlivými Grékmi miznú počas helenistického obdobia a definitívne sa vytratili počas [[Staroveký Rím|Rímskeho obdobia]], čím zároveň zaniká aj dórska identita.
 
== Jazyk ==