Chorvátske rameno: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎História: Diakritika + malá úprava v popise obrázku
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:ato chorvatske rameno.jpg|thumb|48° 07.135' severnej šírky, 17° 06.473' východnej dĺžky: pohľad na Chorvátske rameno]]
 
'''Chorvátske rameno''' <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag & berndt | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> alebo '''Chorvátsky kanál''' <ref>MAJEROVÁ, S. Našiel čarovné zákutia tam, kde by ich nik nehľadal. V bratislavskej Petržalke. In: aktuality.sk 15.2.2016 [https://www.aktuality.sk/clanok/313202/nasiel-carovne-zakutia-tam-kde-by-ich-nik-nehladal-v-bratislavskej-petrzalke/] (Citát: ''Kanál v Petržalke je umelo vybudovaný a po správnosti to je Chorvátsky kanál, nie rameno,“ upresňuje Martin Kleibl. Chorvátske rameno bolo rameno Dunaja, ktoré dosahovalo šírku 200 až 300 metrov a bolo široké ako hlavný tok rieky. Kanál v Petržalke je umelo vybudovaný, ale rešpektuje pôvodnú trasu Chorvátskeho ramena.'')</ref> je [[kanál]] v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], nachádzajúcu sa na rovnakom mieste, ako sa v minulosti nachádzalo rameno Dunaja.
'''Chorvátske rameno''' je kanál v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. S dĺžkou {{m|5138|m}}, nadmorskou výškou max. {{m|129.48|m}} a min. {{m|127.93|m}} a maximálnou výškou hladiny {{m|1.5|m}} plní ochrannú funkciu drenážneho kanála a je vyhĺbené v bývalom ramene [[Dunaj]]a v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] v [[Bratislava|Bratislave]], po ktorom nesie aj svoje meno. Pôvodné rameno sa začínalo v ohybe dnešného [[Pečnianske rameno|Pečnianskeho ramena]], potom v tvare šikmého 'S' tieklo pod dnešnú Hrobársku ulicu, pokračovalo Bratskou ulicou a oblasťou železničnej trate až po Starohájsku ulicu, potom v súčasnom koryte pri Betliarskej a potom na juh. Vytváralo tak v dnešnej Petržalke viacero polostrovov a ostrovov. Miestni dali Chorvátskemu ramenu ľudový názov "Kanál". Staršie názvy sú: Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno. V stredoveku bolo po [[Pečnianske rameno|Pečnianskom ramene]] najmohutnejším meandrom na pravej strane [[Dunaj]]a. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov.
 
'''Chorvátske rameno''' je kanál v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. S dĺžkou {{m|5138|m}}, nadmorskou výškou max. {{m|129.48|m}} a min. {{m|127.93|m}} a maximálnou výškou hladiny {{m|1.5|m}} plní ochrannú funkciu drenážneho kanála a je vyhĺbené v bývalom ramene [[Dunaj]]a v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] v [[Bratislava|Bratislave]], po ktorom nesie aj svoje meno. Pôvodné rameno sa začínalo v ohybe dnešného [[Pečnianske rameno|Pečnianskeho ramena]], potom v tvare šikmého 'S' tieklo pod dnešnú Hrobársku ulicu, pokračovalo Bratskou ulicou a oblasťou železničnej trate až po Starohájsku ulicu, potom v súčasnom koryte pri Betliarskej a potom na juh. Vytváralo tak v dnešnej Petržalke viacero polostrovov a ostrovov. Miestni dali Chorvátskemu ramenu ľudový názov "Kanál". Staršie názvy sú: Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno. V stredoveku bolo po [[Pečnianske rameno|Pečnianskom ramene]] najmohutnejším meandrom na pravej strane [[Dunaj]]a. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov.
 
== Charakteristika Chorvátskeho ramena ==