Mošonská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 32:
Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.
 
V roku [[1918]]/[[1919]] sa stali súčasťou Česko-Slovenska malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a priv Petržalkeroku stali1923 súčasťoudefinitívne Česko-Slovenskaaj časť obce [[Kittsee]] a časť Jaroviec na pravom brehu Dunaja (oboje dnes súčasť Petržalky). Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bezna [[Jarovce|Jaroviec]],ľavom [[Rusovce|Rusoviec]]brehu a [[Čunovo|Čunova]])Dunaja sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy.; Vv roku [[1923]] sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).
 
Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy ''Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava)'', a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny [[Burgenland]].
 
Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] ([[1947]]) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce (resp. jej zvyšok - porov. vyššie), Čunovo (vtedy prevažne obývané [[Chorváti|Chorvátmi]]) a Rusovce. V Maďarsku bola župa ''Győr-Moson-Pozsony'' spojená so ''Šopronskou župou'' do župy ''Győr-Sopron (Ráb-Šopron)'', ktorá bola roku [[1990]] premenovaná na župu [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronská]] ''Győr-Moson-Sopron''.
 
Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu [[Okres Bratislava V|Bratislava V.]] a [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]].