Flavián Carihradský: Rozdiel medzi revíziami

formulácie, wikilinky
(formulácie, wikilinky)
}}</ref> alebo '''Flavianos''' ({{vjz|lat|''Flavianus''}}, {{vjz|ell|''Φλαβιανός''}} [Flabianos]) alebo '''Flavián''' (* [[4. storočie|4.]]/[[5. storočie]]{{--}}† [[11. august]] [[449]]) bol [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolským arcibiskupom]] v rokoch [[446]] až [[449]].
 
Počas [[Synoda s mŕtvolou|synody]] v [[Efez]]e v roku [[449]], ktorá vošla do histórie pod názvom ''Latrocinium Ephesinum'' („lupičská synoda“ v Efeze), zastával dyofyzitizmus, vtedy menšinový, názor (dyofizitizmus), ktorý bol napokon oficiálne uznaný až [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskym koncilom]] v roku 451. Efezské latrocínium ho ale zbavilo úradu a poslalo do vyhnanstva, kde krátko nato zomrel.
 
V [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] i [[OrtodoxnáPravoslávna cirkev|ortodoxnej cirkvipravoslávnej]] cirkvi je uctievaný ako [[svätec]].
 
== Život ==
O Flavianovom pôvode a mladosti nemáme nijaké bližšie informácie. Pred vymenovaním za arcibiskupa slúžil ako [[kňaz]] v [[Dejiny Istanbulu|Konštantínopole]]. [[Byzantská ríša|Byzantský]] historik [[Nikephoros Kallistu Xanthopulos]] uvádza, že Flavianos viedol skutočne svätý život.
 
Flavianos sa v roku [[446]] stal nástupcom [[arcibiskup]]a [[Proklos (konštantínopolský patriarcha)|Prokla]] na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci. Jeho vymenovanie však prekazilo plány vplyvného cisárskeho úradníka [[Chrysaphios|Chrysaphia]]. Ten následne podnietil cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]], aby si od Flaviana vyžiadal na znak úcty aspoň nejaký dar. Nový arcibiskup však cisárovi namiesto, zrejme očakávaného, zlata priniesol ''antidoron'' (požehnaný ''ne''eucharistický chlieb, ktorý sa v byzantskom [[ObradByzantský (cirkevná tradícia)obrad|rítebyzantskom obrade]] rozdáva po skončení [[LiturgiaBožská liturgia|liturgie]]). Chrysaphios v cisárovom mene dar pobúrene odmietol. Theodosiova sestra [[Aelia Pulcheria]] sa síce postavila na Flavianovu stranu, no cisárova manželka [[Eudokia]] zas na stranu Chrysaphia.
 
Tieto dvorné intrigy však už čoskoro poznačili aj vtedajší najväčší ríšsky teologický spor – tzv. [[Eutyches|Eutychovu kontroverziu]]. Konštantínopolský [[archimandrita]] [[Eutyches]] (podporovaný [[Zoznam alexandrijských patriarchov|alexandrijským patriarchom]] [[Dioskoros I.|Dioskorom I.]]) zastával totiž [[Monofyzitizmus|monofyzitistickúmonofyzitskú]] náuku, ktorá tvrdila, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] božská prirodzenosť celkom pohltila jeho ľudskú prirodzenosť, a teda, že Kristus mal v podstate len jednu - božskú prirodzenosť. Chrysaphios a Eudokia získali na Eutychovu stranu aj samotného cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]]
 
Konštantínopolský arcibiskup Flavianos, podporovaný cisárovou sestrou Aeliou Pulcheriou, však v tomto spore zastával dyofizitistickýdyofyzitský názor, teda že vtelený Boží Syn má súčasne úplnú božskú i úplnú ľudskú prirodzenosť, ktoré sú však integrálnou súčasťou ''jednej'' a tej istej osoby [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]].
 
V [[November|novembri]] [[448]] sa v [[Dejiny Istanbulu|Konštantínopole]] konala [[synoda]], ktorej predsedal Flavianos a ktorá [[Eutyches|Eutycha]] odsúdila ako [[Heréza|heretika]] a [[Exkomunikácia|exkomunikovala]] ho.
 
Cisár Theodosius II. však s týmto záverom nesúhlasil a zvolal v roku [[449]] do [[Efez]]e ďalšiu [[Synoda|synodu]], ktorej cieľom sa mala stať rehabilitácia [[monofyzitizmus]]. V tejto situácii sa však rozhodol zasiahnuť aj [[Pápež|rímsky pápež]] [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] a zaslal Flavianovi list (v histórii potom známy ako ''[[Tomus ad Flavianum]]''), v ktorom vyjadril podporu jeho teologickému názoru (dyofizitizmudyofyzitizmu). Dramatické udalosti počas Efezskej synody v roku 449, ktorá nakoniec vošla do dejín ako ''Latrocinium Ephesinum'' („lupičská synoda“ v Efeze) však neumožnili, aby bol tento list čo i len verejne prečítaný. Efezskú synodu, aj s použitím násilia, úplne ovládli stúpenci monofyzitizmu. Flaviana fyzicky napadli, následne bol zbavený funkcie a doslova vyhnaný z mesta. Krátko nato vo vyhnanstve, v meste [[Hypaepa]] (Ύπαιπα) v regióne [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], zomrel. Jeho nástupcom na konštantínopolskom arcibiskupskom stolci sa stal [[Alexandria|alexandrijský]] kňaz [[Anatolios]].
 
Pomery zmenila až tragická smrť cisára Theodosia II. v roku [[450]]. Jeho sestra Aelia Pulcheria si vzala za manžela [[Markian|Marciana]], ktorý sa stal novým rímskym cisárom. [[Markian|Marcianus]] zvolal nový koncil, ktorý sa napokon uskutočnil v roku [[451]] v meste Chalcedón. [[Chalcedónsky koncil]] vyjadril súhlas s obsahom Levovho ''Tomus ad Flavianum'', schválil dyofizitizmusdyofyzitizmus ako novú dogmu a Flaviana vyhlásil za mučeníka. Jeho telesné ostatky nechala Pulcheria preniesť do Konštantínopolu, kde boli so všetkými poctami pochované v katedrále, na mieste ktorej dnes stojí [[Hagia Sofia]].
 
== Referencie ==
2 451

úprav