Alžbeta Bátoriová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 16:
Bátoriovci vlastnili rozsiahle majetky v [[Uhorsko|Uhorsku]], najmä však v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy [[drak]]a, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovskú.
Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu [[Bátori]] (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti {{chýba citácia}}. Somlyóovská línia vymrela roku [[1635]] a ečedská po meči v roku [[1605]], kedy zomrel [[Štefan Bátori]], Alžbetin brat.
[[Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg|náhľad]]
Manžel [[František Nádašdy]] bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach [[Vaš]], [[Fogaraš]] a [[Šopron]], bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku [[1578]] hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti [[Osmanská ríša|Osmanom]], medzi nimi bol známy ako „čierny bej“. [[3. január]]a, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Thurzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.
Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] [[8. máj]]a [[1575]]. Manželia boli rôzneho vierovyznania. František si ponechal evanjelické a Alžbeta bola protestantka. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku [[1604]] sa Anna vydala za [[Mikuláš (VI.) Zrínsky|Mikuláša (VI.) Zrínskeho]]. [[13. jún]]a [[1604]] boli zasnúbení v [[Deutschkreutz|Kerestúre]], na hostine bol prítomný aj [[palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Thurzo]], ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Thurzova matka [[Katarína Zrínska]] bola sestrou [[Juraj (VI.) Zrínsky|Juraja (VI.) Zrínskeho]], ktorý bol Mikulášovým otcom. Strýko Alžbety Bátoriovej [[
K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným [[upír]]skym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym). Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom.{{chýba citácia}}
| |||