Zaslúžil sa o modernizáciu [[arabská literatúra|arabskej literatúry]] a v roku [[1988]] získal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]].
Jeho najvýznamnejším dielom, ktorý môžeme považovať za nadčasový, je '''Putovanie Ibn Fattúmu'''. Napriek tomu, že knižka rozmerovo je veľmi útla, obsahovo nesie v sebe obrovské myšlienky. Hlavný hrdina Ibn Fattúm sklamaný láskou a pomermi vo svojej krajine putuje ako cestovateľ, aby našiel a ,,priniesol liek pre svoju chorú domovinu". Precestuje krajiny Mašrik, Hajra, Halba, Amán a Gurúb. Každá krajina je v niečom svojská, jedinečná a zároveň aj výnimočná, ale jeho hlavným cieľom je dostať sa vysnívanej krajiny Džabal. Je to podľa rozprávania všetkých zázračnou krajinou, ktorej dokonalosť na svete nemá páru. Koniec príbehu je otvorený, ktorý zanechá čitateľovi viac otázok ako odpovedí. Nie je známe, či Ibn Fattúm - Kindíl dokončil svoje putovanie, dostal sa do krajiny Džabal, strávil v nej zvyšok života, alebo sa vrátil domov?
Odpoveď na tieto otázky sa nachádzajú u Toho, ktorý pozná zjavené a skryté.
