Prievoz: Rozdiel medzi revíziami

*Pôvodne, teda pred pripojením Prievozu k Bratislave v roku 1946, obec Prievoz (nem. Oberufer) po stáročia zahŕňala okrem iného aj dnešnú [[Pošeň]], južnú časť dnešných [[Ostredky|Ostredkov]], vtedajšie územie [[Vlčie hrdlo]] (nem. Wolfsrüssel, t.j. celé dnešné územie medzi Dunajom na západe, Biskupským ramenom na juhu a areálom Slovnaft na východe plus západnú časť areálu Slovnaft) a vtedajšie sídlo [[Ovsište]] (t.j. dnešné severné Ovsište v Petržalke). Hranica Prievozu presnejšiekonkrétne prebiehala (prinajmenšom v prvej polovici 20. stor. a druhej polovici 19. stor.) približne takto (uvedené sú dnešné geografické objekty): východná polovica [[Prístavná ulica|Prístavnej ulice]], [[Lúčna ulica]] (následne sa hranica na malom úseku stáčala naspäť na sever a potom znovu naspäť na juh), [[Prašná ulica]], [[Martinská ulica]], severná [[Hraničná ulica]], [[Ďatelinová ulica]], [[Papánkovo námestie]], [[Rovníková ulica]], [[Drieňová ulica]] v Ostredkoch, [[Obežná ulica]], nadväzujúca dnešná hranica mestskej časti [[Ružinov]] (t. j. približne ulica [[Pod gaštanmi]], potom diaľničná križovatka Bratislava-Ružinov, potom [[Gagarinova ulica]]), [[Nové záhrady I]], [[Nové záhrady V]], cesta zo severu a západu obklopujúca lokalitu [[Prielohy]], južná [[Závodná ulica]], [[Slovnaftská ulica]] po vchod do Slovnaftu, (rôzne kľukatá) spojnica medzi vchodom do [[Slovnaft]]u a [[Biskupské rameno|Biskupským ramenom]], severovýchodná časť (dnes sčasti už len bývalého) Biskupského ramena, západná časť najsevernejšej horizontálnej cesty v lokalite [[Panský diel]], východná hranica [[Starý háj (prírodná rezervácia)|Prírodnej rezervácie Starý háj]], zvislá čiara vo východnej časti územia nazývaného [[V hrabinách]] (v Petržalke pri Dunaji), severná [[Poloreckého ulica]], severná [[Haanova ulica]] (pri Pankúchovej ulici), [[Sosnová ulica]], [[Mäsiarska ulica]] a potom šikmo cez Dunaj k východnej polovici Prístavnej ulice. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/| vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }} (napr. Topografická mapa 1958, Vojenské mapovanie 3 1934, Bratislava 1938, Bratislava 1933, Petržalka 1945))</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pressburg und Hainburg | url = http://chartae-antiquae.cz/cs/maps/35914 | vydavateľ = chartae-antiquae.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História | url = https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html | vydavateľ = e-obce.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag & berndt | miesto = Bratislava | rok = &#x5B;2007&#x5D; | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Hor/><ref name=Hor2>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = úvod a mapové časti knihy| jazyk = }}</ref>.