Prievoz: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 22:
*Od roku (?)1986 (pozri vyššie) už názov Prievoz nenesie žiadna ucelená administratívna jednotka. <ref>Zákon č. 377/1990 Zb. </ref>
 
== Názvy ==
Slovenský názov ''Prievoz'' vznikol v roku 1927. Pred rokom 1927 (ale sčasti paralelne aj potom) sa používal názov ''Feryba'', ''Feriba'' či ''Feriby'' (oficiálne v rokoch 1920-1927 ''Feriby''), čo je skomolenina maďarského názvu. <ref name=SM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Prievoz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 105</ref><ref name=Maj>Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998). [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=obce] </ref><ref name=Hor>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 238| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKYNÁVRH–(PODKLAD) NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMANEHNUTEĽNÝCH NÁRODNÝCHKULTÚRNYCHPAMIATOK:POŽIARNA ZBROJNICA,KOSTOL ev. a. v. BASRELIÉFY NA OBECNEJ RADNICI-MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA -RUŽINOV (PRIEVOZ) | url = http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/elektronicka_tabula/2019/PUSR-2019-4-18-OPNKP-Ruzinov-podklad.pdf | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }} S. 15</ref>
 
Nemecký názov znel ''Oberufer''. Príklady doložených historických výskytov tohto mena sú: 1382 Obern Urfar,
1440 Oberer Urfar, 1541 Ober Urfar, 1606 Ober Urphar, 1632 Ober Urffarth/Ober Urffer, 1721 Ober-Ufer, 1773 Ober-Uffer, 1786 Oberufer, 1808 Ober-Ufer, od roku 1863 Oberufer <ref name=Hor/><ref name=Maj/>. Z pohľadu modernej nemčiny Oberufer znamená síce horný breh, ale historicky (ako vidno aj podľa starší podôb názvu) názov znamenal horný prievoz, horné kotvisko.
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Online-Bibliothek | url = http://www.zeno.org/Adelung-1793/A/Ufer,+das?hl=urfar | vydavateľ = zeno.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
Maďarský názov znel ''Főrév'' (doslova: horný prievoz, horné kotvisko <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halász | meno = Előd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Földes | meno2 = Csaba | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Uzonyi | meno3 = Pál | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Magyar-német nagyszótár | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 1637 | url = | isbn = 978-963-05-7513-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>). Historické doklady sú napr. 1441 Felrév, 1753 Főrév, 1773 Feö-Rév, 1786 Réw /Fö-Rév, 1808 Förév, od roku 1863 Főrév <ref name=Hor/><ref name=Maj/>
 
Z roku 1765 je doložený názov villa Csáky.<ref name=Hor/>
 
==Dejiny ==
 
Územie Prievozu v [[stredovek]]u ohraničovali ramená [[Dunaj]]a. V mieste, kde sa oddeľuje [[Malý Dunaj]] od hlavného toku, je iné ako bolo v [[14. storočie|14. storočí]]. Oblasť dnešného Prievozu na severe ohraničovalo Mlynské rameno Dunaja a na juh Malý Dunaj. Obe ramená sa spájali severne od Prievozu a západne od [[Vrakuňa|Vrakune]]. Výhodná poloha pre osídlenie tzv. Podunajskej cesty, ktorá tu prekračovala Dunaj a dunajské ramená cez brod, kde sa platilo mýto. Koncom 16. storočia nastal nový rozvoj obce príchodom obyvateľov z Bavorska, ktorí museli ako protestanti opustiť vlasť a vysťahovať sa. Odvtedy tvorili v Prievoze väčšinu obyvateľstva. Koncom 16. storočia si založili školu a zachovali si výrazný nemecký folklór, najdlhšie chýrne vianočné a trojkráľové hry ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Bola to zemepanská obec, ktorá patrila bratislavskému hradnému panstvu. Obec mala poľnohospodársky charakter s rozsiahlymi oráčinami, lúkami, lesmi a hájmi s bohatou ťažbou dreva. Obyvatelia sa zamestnávali okrem iného aj pasením dobytka, prievozníctvom po Dunaji a povozníctvom. Od toho je odvodený názov Prievoz.
 
Výhodná poloha pre osídlenie tzv. Podunajskej cesty, ktorá tu prekračovala Dunaj a dunajské ramená cez brod, kde sa platilo mýto. Koncom 16. storočia nastal nový rozvoj obce príchodom obyvateľov z Bavorska, ktorí museli ako protestanti opustiť vlasť a vysťahovať sa. Odvtedy tvorili v Prievoze väčšinu obyvateľstva. Koncom 16. storočia si založili školu a zachovali si výrazný nemecký folklór, najdlhšie chýrne vianočné a trojkráľové hry ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Bola to zemepanská obec, ktorá patrila bratislavskému hradnému panstvu. Obec mala poľnohospodársky charakter s rozsiahlymi oráčinami, lúkami, lesmi a hájmi s bohatou ťažbou dreva. Obyvatelia sa zamestnávali okrem iného aj pasením dobytka, prievozníctvom po Dunaji a povozníctvom. Od toho je odvodený názov Prievoz.
K Prievozu patrila samota Pálenisko (Brenner), jeho obyvatelia mali mlyny na hornom ramene Dunaja, roku 1817 dostali osobitné privilégiá. V stredoveku sem patrilo aj Ovsište, avšak po zmene koryta hlavného toku Dunaja sa dostalo na petržalskú stranu.
 
K Prievozu patrila aj samota [[Pálenisko]] (nem. Brenner) (dnešné Stará Pálenisko, čiže pri Prístavnej ulici; väčšina Nového Páleniska bola naopak už tesne za hranicami Prievozu), jeho obyvatelia mali mlyny na hornom ramene Dunaja, roku 1817 dostali osobitné privilégiá. Ďalej k nemu patrilo o. i. [[Vlčie hrdlo]] (územie medzi Dunajom a dnešným Slovnaftom a západná časť dnešného Slovnaftu) a historické [[Ovsište]] na pravom brehu Dunaja. Bližie o území Prievozu pozri vyššie.
 
Od 1. apríla 1946 je obec pričlenená k Bratislave, väčšina ulíc sa premenovala kvôli duplicite názvov.
Řádek 35 ⟶ 47:
Okolo obce sa rozprestierali rozsiahle záhrady, nivy a sady. V roku 1786 mala 91 domov, roku 1828 64 domov a 467 obyvateľov, roku 1855 594 obyvateľov, 1884 759 obyvateľov, roku 1919 177 domov a 1433 obyvateľov, roku 1938 vyše 1600 domov a cca 9500 obyvateľov, Brenner (Pálenisko) 157 domov a vyše 3000 obyvateľov, Ovsište 350 domov a vyše 3000 obyvateľov. Roku 1801 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta na bratislavskom lietajúcom moste. Roku 1849 sa uvádza prechod ruského vojska, 11. augusta 1877 vyhorela takmer celá obec do základov. Roku 1891 výstavba evanjelického kostola, 1923 elektrifikácia (1936 Pálenisko, 1937 Ovsište), mestské poľovnícke právo, výstavba župnej cesty, hrádze a vodovodu, 1927 adaptácia kina na účely dočasnej slovenskej štátnej [[ľudová škola|ľudovej školy]], výstavba cesty do Páleniska, prestavba dreveného mosta na betónový. V obci bol hostinec Hercegovina po vojne hostinec u Oravca. Roku 1931 sa spomína výstavba obecného domu, 1932 bývalý obecný dom odovzdaný pre účely evanjelickej fary. Od roku 1973 je tu ústredná nákladná stanica ČSD, od roku 1978 aj kontajnerový terminál.
 
== Názvy ==
Slovenský názov ''Prievoz'' vznikol v roku 1927. Pred rokom 1927 (ale sčasti paralelne aj potom) sa používal názov ''Feryba'', ''Feriba'' či ''Feriby'' (oficiálne v rokoch 1920-1927 ''Feriby''), čo je skomolenina maďarského názvu. <ref name=SM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Prievoz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 105</ref><ref name=Maj>Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998). [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=obce] </ref><ref name=Hor>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 238| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKYNÁVRH–(PODKLAD) NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMANEHNUTEĽNÝCH NÁRODNÝCHKULTÚRNYCHPAMIATOK:POŽIARNA ZBROJNICA,KOSTOL ev. a. v. BASRELIÉFY NA OBECNEJ RADNICI-MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA -RUŽINOV (PRIEVOZ) | url = http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/elektronicka_tabula/2019/PUSR-2019-4-18-OPNKP-Ruzinov-podklad.pdf | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }} S. 15</ref>
 
Nemecký názov znel ''Oberufer''. Príklady doložených historických výskytov tohto mena sú: 1382 Obern Urfar,
1440 Oberer Urfar, 1541 Ober Urfar, 1606 Ober Urphar, 1632 Ober Urffarth/Ober Urffer, 1721 Ober-Ufer, 1773 Ober-Uffer, 1786 Oberufer, 1808 Ober-Ufer, od roku 1863 Oberufer <ref name=Hor/><ref name=Maj/>. Z pohľadu modernej nemčiny Oberufer znamená síce horný breh, ale historicky (ako vidno aj podľa starší podôb názvu) názov znamenal horný prievoz, horné kotvisko.
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Online-Bibliothek | url = http://www.zeno.org/Adelung-1793/A/Ufer,+das?hl=urfar | vydavateľ = zeno.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
Maďarský názov znel ''Főrév'' (doslova: horný prievoz, horné kotvisko <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halász | meno = Előd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Földes | meno2 = Csaba | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Uzonyi | meno3 = Pál | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Magyar-német nagyszótár | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 1637 | url = | isbn = 978-963-05-7513-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>). Historické doklady sú napr. 1441 Felrév, 1753 Főrév, 1773 Feö-Rév, 1786 Réw /Fö-Rév, 1808 Förév, od roku 1863 Főrév <ref name=Hor/><ref name=Maj/>
 
Z roku 1765 je doložený názov villa Csáky.<ref name=Hor/>
 
== Poznámky ==