Kaštieľ v Častkovciach: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace Značky: odstránenie údržbovej šablóny vizuálny editor |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Kaštieľ v Častkovciach.png|náhľad|Pohľad na kaštieľ zo SV strany pozemku]]
'''Kaštieľ v Častkovciach''' je neskoro-renesančný [[kaštieľ]] z prvej polovice 17. storočia, v 2. polovici 18. storočia neskorobarokovo prestavaný. Kaštieľ je situovaný na južnom okraji obce na dôležitom stredovekom cestnom spoji z Čachtíc do Vrbového. Počiatky súčasnej budovy kaštieľa siahajú až do 16. storočia a obdobia protitureckých vojen, kedy slúžil ako opevnená kúria ochraňujúca obchodnú cestu. Jej význam vzrástol predovšetkým po roku 1541, kedy Turci dobili Budín a Ostrihom, čím sa Slovenské územie dostalo do bezprostredného ohrozenia. Oblasť Považia bola často rabovaná Tureckými nájazdmi po zvyšok 16. a 17. storočia.
[[Súbor:Kaštieľ v Částkovciach.jpg|náhľad|Pohľad na kaštieľ z južnej strany]]
V tomto období patrila obec Častkovce spolu s kaštieľom do pansta [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]], ktoré bolo majetkom rodu Bátoriovcov. Sobášom [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]] s významným uhorským magnátom a hlavným veliteľom uhorských vojsk v protitureckých vojnách [[František Nádašdy|Františkom Nádašdym]] prešiel kaštieľ do vlastníctva rodu Nádašdyovcov. V tomto období bol kaštieľ často využívaný manželom Alžbety Bátoriovej. Naviac sa predpokladá, že bol systémom podzemných katakomb prepojený so 4 kilometre vzdialeným Čachtickým hradom.
=== Ďalšia história kaštieľa ===
Rozsiahla rekonštrukcia, ktorá preniesla kaštieľ do dnešnej podoby prebehla v 80-tych rokoch 20. storočia. Súčasťou kaštieľa je park, ktorý bol založený v roku 1856. Kaštieľ a park bol vyhlásený za [[Národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]] v roku 1974. Od roku 1985 je vyhlásený za chránený areál. Nachádza sa v trenčianskom kraji, obci Častkovce. Kaštieľ je dvojpodlažný, trojkrídlový objekt, situovaný v parku. Fasáda kaštieľa je členená pilastrami a rímskami. Na prízemí sú segmentové klenby s plochými lunetami. Slávnostná sieň na druhom podlaží má zrkadlovú klenbu s barokovou štukou.▼
Približne okolo roku 1640 dochádza k prvým stavebným zásahom do pôvodne stredovekej stavby. Pôdorys sa rozširuje smerom na juh. Týmto dostáva objekt tvar písmena L. Spevňuje sa južné nárožie, upravuje sa opevňovací val. V tomto období, ešte pri pretrvávajúcom ohrození Turkami malo vybudovanie tohto nového, nákladnejšieho obranného zariadenia z konca 17. storočia väčšiu dôležitosť, ako budovanie rozsiahleho obytného krídla.
[[Súbor:Ján Révai - ERB.png|náhľad|Cirkevný erb grófa [[Ján Révai|Jána Révaia]], neskoršieho spišského biskupa, narodeného na kaštieli v Častkovciach]]
Približne na prelome 17. a 18. storočia dochádza zmene majiteľov kaštieľa z Nádašdyovcov na významný uhorský šľachtický rod [[Révaiovci|Révayovcov]] z oblasti Turca. Najvýznamnejší predstaviteľ rodu zviazaný s kaštieľom bol gróf [[Ján Révai]], neskorší spišský biskup, ktorý sa v r. 1748 v kaštieli narodil. Počas držby kaštieľa Révayovcami dochádza k ďalšej stavebnej etape, ktorá začína v r. 1738 a končí v roku 1745. Presné údaje boli zistené v archíve rodiny Révayovcov, ktorý obsahuje stavebné denníky a rozsah prác. V roku 1766 dochádza k požiaru kaštieľa po ktorom sa zachovalo len prízemie. Dnešnú podobu kaštieľa najviac poznačuje prestavba z r. 1772 v klasicizujúcom barokovom slohu tereziánskeho obdobia. Integrálnou súčasťou tejto prestavby bolo zdôraznenie významu piana nobile charakteristickými slohovými prvkami, vybudované bolo reprezentačné schodisko. V tejto dobe vznikla pred hlavnou fasádou malá odpočinková zeleň s malou vodnou plochou.
Autora projektového riešenia kaštieľa nepoznáme, avšak v období poslednej stavebnej etapy rekonštrukcie má stavebná komora u Uhorskej kráľovskej komory dobre organizovanú projektovú činnosť, ktorá v oddelení šľachtických sídel zamestnáva rad architektov, akými boli Hillebrandt, Mayerhoffer, Fellner a iní. Rozbor architektonických detailov kaštieľa nasvedčuje, že autorom bol niekto z tvorčieho okolia arch. [[Jakab Fellner|Jakaba Fellnera]], ktorý je okrem iných aj architektom [[Kutscherfeldov palác|Kutscherfeldovho paláca]] na Hlavnom námestí v Bratislave, v ktorom dnes sídli francúzske veľvyslanectvo.
▲Rozsiahla rekonštrukcia, ktorá preniesla kaštieľ do dnešnej podoby prebehla v 80-tych rokoch 20. storočia
== Významné osobnosti spojené s kaštieľom v Častkovciach ==
*
*[[František Nádašdy]]▼
*[[Jakab Fellner]]
== Poloha ==
=== Okolie ===
K prírodným európskym unikátom patrí park. Objekt, s rozlohou 3,56 ha patril pôvodne ku kaštieľu. Nachádza sa v ňom mnoho vzácnych drevín. V roku 1985 bol vyhlásený ako [[chránený areál]]. Do katastrálneho územia obce zasahuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, vyhlásená v roku 1976. Jej časť v okolí pútnického vrchu Plešivec ({{mnm|484}}) vypínajúceho sa nad obcou, bola v roku 1976 vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Jej výmera je 56,5 ha a ochrana sa týka predovšetkým skalnej lesostepi. [[Prírodná pamiatka]] [[Brehové porasty Dubovej]] bola vyhlásená v roku 1983.
▲* [[Alžbeta Bátoriová]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Alžbeta Bátoriová|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Al%C5%BEbeta_B%C3%A1toriov%C3%A1&oldid=6812508|rok=2019-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 6812508}}</ref>
▲*[[František Nádašdy]]
▲* [[Ján Révai]]
== Referencie ==
| |||