Bratislava – mestská časť Petržalka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 181:
== Dejiny ==
Historické záznamy o Petržalke existujú od roku [[1225]]. V roku [[1866]] mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku [[1920]] tu žilo 10-tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 20-tisíc.▼
===Najstaršia písomná zmienka ===
Petržalka bola prvýkrát permanentne spojená s Bratislavou v roku [[1891]], keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.▼
Najstaršia menovitá zmienka o objektoch na území dnešnej Petržalky je v listine z roku 1225 (niekedy sa nesprávne uvádza rok 1222), ktorá spomína hneď niekoľko geografických objektov z územia dnešnej Petržalky. Medzi nimi sa uvádza aj:
*sídlo "Fluecendorf" či "Wlocendorf", čiže [[Flantschendorf]] (t.j. [[Kapitulský dvor]] či [[Kapitulské pole]]), ktoré sa stalo súčasťou obce Petržalka až roku 1850;
*ostrov "Mogorsciget" (doslova asi ekvivalent moderného maďarského slova Magyarsziget, čiže uhorský/maďarský ostrov). Názov Mogorsciget môže byť predchodca neskoršieho (rok 1422) nemeckého názvu Ungerau (doslova: uhorská/maďarská niva alebo uhorský/maďarský ostrov), čo je staršia verzia neskoršieho (16. storočie) názvu Engerau (čo je buď doslova "úzka/užšia niva", alebo ide o skomoleninu staršieho názvu Ungerau), pričom názov Engerau bol v roku 1920 premenovaný na Petržalka. Názov Mogorsciget by teda pri takomto výklade bol nielen zachovaný názov z územia dnešnej Petržalky, ale aj priamo zachovaný názov samotnej historickej obce Petržalka. Napríklad Horváth 1990 však hodnotí názov Mogorsciget ako synonymum názvu [[Nussau]] (doslova Orechová niva), čo bol dunajský ostrov v dnešnom Rakúsku pri Devíne (čiže nebol zhodný s Ungerau).<ref>Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 20, 21</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 103, 90, 204, 221| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Evidenčný list pamätihodnosti mesta PET – 2 – 1 | url = http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=2060 | vydavateľ = muop.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>
===Dejiny do 60. rokov 20. storočia ===
▲
▲Petržalka bola z dopravného hľadiska prvýkrát permanentne spojená s Bratislavou v roku [[1891]], keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.
Po vzniku Česko-Slovenska to bola najväčšia dedina v krajine, pričom mala viac obyvateľov ako niektoré väčšie mestá (napr. Senica, Martin, Lučenec, Poprad, Zvolen a pod.). Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami tu žili predovšetkým Nemci, okrem toho Slováci, Česi, Maďari, Židia, Bulhari, Chorváti a Rómovia.
V roku [[1938]] bola pripojená k nacistickému [[Nemecko|Nemecku]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola však vrátená [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V roku [[1946]] sa oficiálne stala súčasťou [[Bratislava|Bratislavy]], vtedy mala 106 ulíc, pričom názvy boli z veľkej časti rovnaké ako názvy ulíc v Bratislave a preto v roku 1950 došlo k ich hromadnému premenovaniu.
=== Panelová výstavba (od 70. rokov 20. storočia) ===
Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], keď bol primátorom [[Milan Hladký]], sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie mestského sektoru Bratislava-Petržalka. Riešené územie malo rozlohu 1806 ha a ohraničoval ho tok Dunaja a predpokladaný odtokový kanál. Územie bolo charakteristické existujúcim rozsiahlom parkom a zeleňou záhrad i lesných masívov. V riešení štúdie malo byť čo najviac rešpektovaný ráz územia v celkovom obraze mesta. Program stavby požadoval riešiť:
* obytné územie pre 100 000 obyvateľov s komplexnou bytovou vybavenosťou
| |||