Skleníkový plyn: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo
dBez shrnutí editace
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
Riadok 15:
| align="center" | nezistené<br/><small>(relatívna vlhkosť je však závislá na teplote atmosféry)</small>
| [[More|moria]], [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceány]], sladkovodné zdroje – [[hydrosféra]] všeobecne
| align="center" |<ref group="Pozn.">Vodná para sa neustále tvorí a kondenzuje v relatívne krátkom čase, jej doba zotrvania v atmosfére je veľmi krátka na rozdiel napríklad od CO<sub>2</sub>, ktorý v atmosfére zotrváva veľmi dlho. Od 65 % do 80 % CO<sub>2</sub> uvoľneného do ovzdušia sa rozpúšťa v oceánoch počas obdobia 20–200 rokov. Kým vodná para je skutočne najdôležitejším skleníkovým plynom, problémom, ktorý z neho robí spätnú väzbu (skôr ako forcing), je relatívne krátka doba pobytu vody v atmosfére (okolo 10 dní).<refsup>{{Citácia[[Skleníkový elektronického dokumentu|titul=Water vapour: feedback or forcing?|url=http://www.realclimate.org/index.php/archives/2005/04/waterplyn#cite%20note-vapour-feedback-or-forcing/1|dátum prístupu=2019-05-27|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2005-04-06|vydavateľ=RealClimate}}[1]]]</refsup> Preto nemá význam určovať CO<sub>2</sub> ekvivalent vodnej pary. Vodná para má podstatný vplyv na energetickú bilanciu planéty [[Zem]] nielen pre svoj vysoký vplyv na "globálne otepľovanie" ako "skleníkový plyn", ale aj na zmeny celkového [[Albedo|albeda]] Zeme v dôsledku tvorby oblakov. Pritom v závislosti na globálnej a lokálnej optickej hustote oblačnosti a dennej dobe môže byť vplyv oblačnosti na tepelnú bilanciu kladný i záporný. Absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov sa prekrývajú, preto je ich podiel na celkovom skleníkovom efekte premenlivý kvôli tomu, že hlavný skleníkový plyn vodná para (H<sub>2</sub>O) má v najvlhkejších a horúcich oblastiach trópov až 100x vyššiu koncentráciu ako v najchladnejších polárnych oblastiach. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H<sub>2</sub>O), na CO<sub>2</sub> je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO<sub>2</sub> a CH<sub>4</sub> sú v atmosfére rozložené vcelku rov­nomerne, vodná para je sústre­dená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne.<refsup>{{Citácia[[Skleníkový elektronického dokumentuplyn#cite%20note-2|titul=Klimatická zmena a klimatické zmeny (zmena klímy a zmeny klímy), scenáre klimatickej zmeny, budúca klíma na Slovensku|url=http:[2]]]<//www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.html|vydavateľ=www.dmc.fmph.uniba.sk|dátum prístupu=2019-05-27}}sup></ref>
| align="center" |'''Poznámka'''
|-
| align="center" | [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]]
Riadok 52:
| align="center" | 2000
|}
 
== Vodná para ==
Vodná para sa neustále tvorí a kondenzuje v relatívne krátkom čase, jej doba zotrvania v atmosfére je veľmi krátka na rozdiel napríklad od CO<sub>2</sub>, ktorý v atmosfére zotrváva veľmi dlho. Od 65 % do 80 % CO<sub>2</sub> uvoľneného do ovzdušia sa rozpúšťa v oceánoch počas obdobia 20–200 rokov. Kým vodná para je skutočne najdôležitejším skleníkovým plynom, problémom, ktorý z neho robí spätnú väzbu (skôr ako forcing), je relatívne krátka doba pobytu vody v atmosfére (okolo 10 dní).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Water vapour: feedback or forcing?|url=http://www.realclimate.org/index.php/archives/2005/04/water-vapour-feedback-or-forcing/|dátum prístupu=2019-05-27|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2005-04-06|vydavateľ=RealClimate}}</ref> Preto nemá význam určovať CO<sub>2</sub> ekvivalent vodnej pary. Vodná para má podstatný vplyv na energetickú bilanciu planéty [[Zem]] nielen pre svoj vysoký vplyv na "globálne otepľovanie" ako "skleníkový plyn", ale aj na zmeny celkového [[Albedo|albeda]] Zeme v dôsledku tvorby oblakov. Pritom v závislosti na globálnej a lokálnej optickej hustote oblačnosti a dennej dobe môže byť vplyv oblačnosti na tepelnú bilanciu kladný i záporný. Absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov sa prekrývajú, preto je ich podiel na celkovom skleníkovom efekte premenlivý kvôli tomu, že hlavný skleníkový plyn vodná para (H<sub>2</sub>O) má v najvlhkejších a horúcich oblastiach trópov až 100x vyššiu koncentráciu ako v najchladnejších polárnych oblastiach. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H<sub>2</sub>O), na CO<sub>2</sub> je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO<sub>2</sub> a CH<sub>4</sub> sú v atmosfére rozložené vcelku rov­nomerne, vodná para je sústre­dená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Klimatická zmena a klimatické zmeny (zmena klímy a zmeny klímy), scenáre klimatickej zmeny, budúca klíma na Slovensku|url=http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.html|vydavateľ=www.dmc.fmph.uniba.sk|dátum prístupu=2019-05-27}}</ref>
 
== Pozri aj ==
{{Portál|Chémia||Vedy o Zemi}}
* [[Globálne otepľovanie]]
 
== ZdrojPoznámky ==
<references group="Pozn." />
 
== Zdroje ==
 
* {{preklad|jazyk=cs|článok=Skleníkový plyn}}