Wikipédia

Holokaust: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Obsah stránky nahradený textom „{{iné významy|Holokaust}} Súbor:Stroop Report - Warsaw Ghetto Uprising 06b.jpg|náhľad|Zajatí Židia z Varšavského geta násilne odvedení nacistic…“
Značky: náhrada možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 1:
{{iné významy|Holokaust}}
[[Súbor:Stroop Report - Warsaw Ghetto Uprising 06b.jpg|náhľad|Zajatí Židia z Varšavského geta násilne odvedení nacistickými jednotkami do koncentračných táborov.]]<nowiki/>Taká nepekná vec.
 
'''Holokaust''' (z [[Grécke jazyky|gréc.]] ''holokauston'' a [[Angličtina|angl.]] ''holocaust''), [[Hebrejčina|hebr.]] ekvivalent '''šoa''' (zničenie, záhuba) bola „štátom programovo riadená a plánovaná perzekúcia a genocída európskych Židov uskutočňovaná 1933–1945 [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] a jeho satelitmi“.<ref name=":1">{{beliana|6|holokaust|124}}</ref> Nemci ju nazývali „konečné riešenie židovskej otázky“ ([[Nemčina|nem.]] ''Endlösung der Judenfrage'').
 
V širšom zmysle je slovom ''holokaust'' označovaný i celý nacistický perzekučný systém väzníc a táborov ako celok, respektíve nacistická perzekúcia všetkých etnických, náboženských a politických skupín. Tj. (chronologicky): politických odporcov (najmä [[Komunizmus|komunistov]] a [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnych demokratov]]), [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]], telesne či mentálne postihnutých, [[Homosexualita|homosexuálov]], [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], Poliakov a občanov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V rámci genocídy namierenej na židovské etnikum bolo vyvraždených okolo 6 miliónov Židov.<ref>Všeobecne používaný počet 6 miliónov židovských obetí vychádza z výpovedi [[Adolf Eichmann|Adolfa Eichmanna]] behom jeho procesu v Izraeli – kompletní záznam celého procesu sa dá nájsť on-line [http://www.nizkor.org/hweb/people/e/eichmann-adolf/transcripts/Sessions/index-01.html The Trial of Adolf Eichmann, District Court Sessions, Volume I.] Historici, ktorí sa danou problematikou zaoberajú, uvádzajú čísla v rozmedzí 5,1 (Raul Hilberg: ''The Destruction of the European Jews'', 1961) až 6,2 milióna (Wolfgang Benz: ''Dimension des Völkermords. Die Zahl der jüdischen Opfer des Nationalsozialismus'', 1996).</ref> Pokiaľ pod pojmom holokaust chápeme nacistickú perzekúciu ako celok, hovoríme o počte obetí holokaustu medzi 11 až 17 miliónmi ľudí.<ref>Donald Niewyk suggests that the broadest definition, including Soviet civilian deaths, would produce a death toll of 17 million. [https://books.google.ca/books?id=lpDTIUklB2MC&pg=PP1&dq=Niewyk,+Donald+L.+The+Columbia+Guide+to+the+Holocaust&sig=4igufxQHRCNrkjwRuMt1if_mf5M&hl=sk#PPA45,M1 Google Books] Estimates of the death toll of non-Jewish victims vary by millions, partly because the boundary between death by persecution and death by starvation and other means in a context of total war is unclear. Overall, about 5.7 million (78 percent) of the 7.3 million Jews in occupied Europe perished (Gilbert, Martin. ''Atlas of the Holocaust'' 1988, pp. 242–244). Compared to five to 11 million (1.4 percent to 3.0 percent) of the 360 million non-Jews in German-dominated Europe. Small, Melvin and J. David Singer. ''Resort to Arms: International and civil Wars 1816–1980'' and Berenbaum, Michael. ''A Mosaic of Victims: Non-Jews Persecuted and Murdered by the Nazis. New York: New York University Press, 1990''.</ref>
 
== Termín holokaust ==
Pôvodné grécke i latinské slovo, z ktorého je odvodené moderné slovo holocaust, doslova znamenalo úplné spálenie – [[celopal]] (t.j. celá zápalná obeta). Takto je uvádzané i v gréckom alebo latinskom texte Biblie. Nie je to však význam moderného termínu holocaust / holokaust.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.abcHistory.cz|meno=Zdeněk Bauer,|titul=Jaký je význam slova holocaust / holokaust|url=http://www.abchistory.cz/cl1801739066-jaky-je-vyznam-slova-holocaust---holokaust.htm|dátum prístupu=2017-06-19|vydavateľ=www.abchistory.cz|jazyk=cs}}</ref>
 
Autorom termínu holocaust je nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny mieru]] [[Elie Wiesel]] ([[1928|1928-2016]]), ktorý ho použil vo svojom románe ''Noc'' (''La Nuit'', [[1958]]). Slovo ''šoa'', uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov [[Claude Lanzmann|Claudom Lanzmannom]] v dokumente ''Shoah'' ([[1985]]) znamenajúce ''Katastrofa'' nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.
 
== Ideové východiská ==
Ideovým východiskom boli rôzne antisemitské teórie vrátane predstáv o biologickej menejcennosti židovskej rasy paradoxne prepojené s predstavou o mimoriadnej schopnosti Židov vytvárať sieť celosvetového sprisahania s cieľom zmocniť sa vlády nad Nemeckom a nad svetom.<ref name=":1" />
 
Ranné [[Antisemitizmus|antisemické]] názory, vznikajúce paralelne s postupnou právnou rovnosťou židov, vniesli do nemeckej do verejnej diskusie slovné spojenia ako "vyhubiť" (Ausmerzen), „vyradiť“ (Ausschalten), "odpratať" (Beseitigen), "odstrániť" (Entfernen), "zneškodniť" (Unschädlichmachen), "vyhubiť" (Vertilgen) alebo dokonca "vykynožiť" (Ausrotten) Židov. Pomocou týchto biologických metafor boli Židia dehumanizovaní a stavaní na úroveň [[Patogén|patogénov]], hmyzu alebo [[Parazitizmus|parazitov]]. V dôsledku toho boli proti nim navrhované rôzne profesionálne zákazy, nútená sterilizácia, zbavenie občianskych práv, obmedzenie voľného pohybu a hospodárske represie.<ref>Rainer Erb, Werner Bergmann: ''Die Nachtseite der Judenemanzipation. Der Widerstand gegen die Integration der Juden in Deutschland 1780–1860.'' Metropol Verlag, Berlin 1989, ISBN 3-926893-77-X (nemecky)</ref>
 
Ako jeden z prvých v roku 1881 [[Karl Eugen Dühring|Eugen Dühring]] vo svojej populárnej, často publikovanej eseji ''Židovská otázka ako otázka rasy, morálky a kultúry''<!-- Die Judenfrage als Rassen-, Sitten- und Kulturfrage --> požadoval "konečné riešenie židovskej otázky" (endgültige Lösung der Judenfrage“).
 
== Einsatzgruppen ==
[[Súbor:LiepajaLatvia1941.jpg|náhľad|vpravo|Príslušníci lotyšských nacistických jednotiek zhromažďujú pred popravou židovské ženy s deťmi na pláži blízko mesta [[Liepāja]].]]
Počas ťaženia na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] postupovali za frontom špeciálne nacistické oddiely tzv. [[Einsatzgruppen]], ktoré vraždili Židov, komunistov, komisárov, veliteľov Červenej armády aj celkom obyčajných miestnych obyvateľov na rôznych miestach najmä pomocou strelných zbraní. Po niekoľkých inšpekciách u týchto jednotiek [[Heinrich Himmler]] skonštatoval, že takéto spôsoby likvidácie škodia samotným vykonávateľom popráv a spolu so svojimi spolupracovníkmi začal hľadať iné spôsoby vraždenia, ktoré nakoniec zrealizovali vytvorením koncentračných táborov, kde prebiehala likvidácia pomocou ťažkej otrockej práce, prípadne jedovatých plynov. Odhaduje sa, že obeťou Einsatzgruppen bol najmenej milión ľudí.<ref>Headland, R., 1992, ''Messages of Murder: A Study of the Reports of the Einsatzgruppen of the Security Police and the Security Service, 1941-1943.'' Fairleigh Dickinson University Press, Madison, 303 s.</ref>
 
== Koncentračné a vyhladzovacie tábory ==
 
{{hlavný článok|koncentračný tábor|nacistický vyhladzovací tábor}}
Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom [[Nemecko|nemeckého]] holokaustu boli ''[[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]]'', kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom. Spočiatku v plynových vozoch, neskôr v plynových komorách, ktoré boli postavené tak, aby pripomínali obyčajné umyvárne. Mŕtvoly boli hromadne spaľované v [[krematórium|krematóriách]].
 
[[1941|N]]<nowiki/>a okupovanom území [[Poľsko|Poľska]] bolo zriadených niekoľko vyhladzovacích táborov:
 
* [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] ([[Koncentračný tábor Kulmhof|Kulmhof]]) ([[8. december]] [[1941]] – [[17. január]] [[1945]], približne 340&nbsp;000 obetí)
* [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Osvienčim]] (Auschwitz, Oświęcim) – Pôvodný tábor bol zriadený na mieste opustených kasární v apríli [[1940]], existoval do januára [[1945]]. Neskôr v roku [[1941]] sa rozšíril o [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|KL Auschwitz II – Birkenau]] v neďalekej [[Brezinka|Brezinke]] a v roku [[1942]] nasledoval ''KL Auschwitz III'' v Monowiciach. Počet obetí je odhadovaný na 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000. Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dnes prístupné verejnosti.
* [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]] (pri [[Lublin]]e) (júl [[1941]] – júl [[1944]], 78&nbsp;000 až 360&nbsp;000 obetí<ref>[http://www.auschwitz-muzeum.oswiecim.pl/new/index.php?tryb=news_big&language=EN&id=879 http://www.auschwitz-muzeum.oswiecim.pl] prístup: 31.8.2008</ref>)
* [[Koncentračný tábor Belzec|Belzec]] (marec [[1942]] – jún [[1943]], 436&nbsp;000 obetí)
* [[Koncentračný tábor Sobibór|Sobibór]] (máj [[1942]] – október [[1943]], 260&nbsp;000 obetí)
* [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]] (júl [[1942]] – október [[1943]], najmenej 700&nbsp;000 obetí, možno však až okolo 1&nbsp;000&nbsp;000)
 
Nacistické vyhladzovacie tábory prežilo 8&nbsp;103 väzňov.
[[Súbor:Fotothek df pk 0000125 010.jpg|náhľad|Oddiel väzňov pri likvidácii mŕtveho vyhladovaného tela v krematóriu koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]] pri Lubline.]]
== Označovanie väzňov v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Birkenau]] ==
V koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Birkenau]] museli mať väzni na väzenskom odeve, hrotom dole našitý, rovnoramenný farebný trojuholník. Farba trojuholníka označovala údajný dôvod väznenia z nacistického pohľadu (napríklad ''červená'' - "politickí odporcovia") <!-- Zelená - zločinci z povolania
Čierna – povaľači a flákači
Ružová – homosexuáli a pohlavne zvrátení
Fialová – vykladači biblie
-->a písmeno v trojuholníku znamenalo národnosť.<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.45-46</ref>'' Žltá'' – označovala Židov, rozdiel bol ten, že vrchol ich žltého trojuholníka bol hore a cez žltý trojuholník vrcholom dole, bol ešte našitý niektorý z predchádzajúcich trojuholníkov. Takže, niektorí Židia nosili šesťcípu dvojfarebnú hviezdu.<!-- kapitolu uviesť do článku o Birkenau, nie sem -->
 
== Rasová otázka ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-134-0782-13, Polen, Ghetto Warschau, Kinder vor Schaufenster.jpg|náhľad|vpravo|Žobrajúce, podvyživené židovské deti pred bývalou židovskou cukrárňou vo Varšavskom gete.]]
Ničenie [[Žid]]ov malo aj hospodárske príčiny. [[Nacizmus|Nacisti]] sa tak najkratšou cestou zmocňovali dôležitých hospodárskych a politických pozícií, ktoré boli obsadené Židmi. Nacisti lúpením zhromažďovali kapitál potrebný pre svoje ďalšie ciele. Samostatnú skupinu tvorili [[Róm]]ovia.
 
Zvláštnu skupinu takzvanej čistej rasy tvorili [[Waffen-SS|esesáci]] sami. Príslušníci iných ako nemeckých národov (kolaborujúci Valóni, Flámi, Nóri, Lotyši, Estónci, Ukrajinci, Rusi, Chorváti) tvorili asi polovicu ich početného stavu.<!-- Často zabúdali na čistotu nordickej rasy tým, že mali milostné vzťahy so Židovkami. Mnohí z nich za to zaplatili svojim životom. Značná časť esesákov pochádzala tiež z krajín, ktoré obsadili nacisti. Podľa nemeckého branného zákona, na ktorom velenie Wehrmachtu tvrdo trvalo, nemohol Himmler verbovať príslušníkov SS v Nemecku. Riešenie našiel u príslušníkov nemeckých menšín v okolitých krajinách, alebo vo verbovaní neplnoletých, ktorí ešte nepodliehali brannému zákonu, napr. príslušníci 12. tankovej divízie SS Hitlerjugend.
 
Všetci nemeckí príslušníci krajín bojujúcich na strane Nemecka boli členovia SS. Títo zradcovia vlastných národov často nevedeli ani dobre po nemecky. V druhej polovici vojny boli do SS verbovaní všetci bez ohľadu na národnostný pôvod. Existovala divízia SS Handžar zložená z príslušníkov bosnianskych moslimov, divízia SS Galicien z radov ukrajinských nacionalistov, SS Viking zložená zo škandinávcov, SS Tatra z radov slovenských Nemcov, 18. tanková divízia SS Horst Wesel z maďarských Nemcov, litovská, lotyšská, valónska, francúzska, španielska. Himmler sa dokonca pokúsil zorganizovať jednotku zloženú z britských vojnových zajatcov, ale prihlásilo sa iba 50 dobrovoľníkov. -->Vernosť nacistickej [[ideológia|ideológii]] sa posudzovala aj podľa surovosti, s akou vystupovali proti zajatcom. Ich nenávisť voči väzňom vyvrcholila v [[antisemitizmus]] najhrubšieho zrna.
 
Podľa obžaloby proti štyridsiatim osvienčimským vojnovým zločincom, ktorí boli súdení v decembri [[1947]] najvyšším národným tribunálom v [[Krakov]]e bolo dokázané, že ničenie Židov bolo vykonané neslýchaným barbarským spôsobom a nacisti pritom ulúpili majetok obrovskej hodnoty. Napríklad v období od [[1. december|1. decembra]] [[1944]] do [[15. január]]a [[1945]] bolo len z Osvienčimu do Nemecka odvezených 92 022 kusov detských oblekov, 192 652 ženských šiat a 222 269 mužských oblekov. Mŕtvolám žien boli ostrihané vlasy a tie boli v množstve asi 60 000 kilogramov poslané do Nemecka. Hmotnosť zubotechnického [[zlato|zlata]] vyvezeného z Osvienčimu do Nemecka sa odhaduje na 6 000 kilogramov. <ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.130-131</ref>
Autori knihy ''Továrna na smrt'' v doslove knihy píšu : <blockquote>„Touto knihou, týmto svedectvom sa vyrovnávame s nedávnou minulosťou, ktorej posledné roky, tie najhoršie, sme prežili v prekliatom osvienčimskom svete, vo svete najväčšej ľudskej zvrhlosti a zločinného vraždenia. Dva roky sme videli vo dne v noci plameň a dym z komínov, počuli sme nárek a krik nevinných žien a detí a dýchali sme vzduch otrávený zápachom z ľudských kostí a z ľudského mäsa.“<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.275 </ref></blockquote>
 
== Holokaust na Slovensku ==
Vojnová [[Slovenská republika (1939 - 1945)|Slovenská republika]] zaviedla prísne rasové zákony týkajúce sa Židov ([[židovský kódex]]) 9. septembra 1941. Zákon sa vzťahoval na Židov nie na základe ich náboženskej príslušnosti ale na základe [[rasa|rasového]] ([[národnosť|národnostného]]) pôvodu. Týkal sa tiež zmiešaných manželstiev a polovičných Židov, čím bol ešte prísnejší ako nacistické Norimberské zákony. Od Židov, ktorých pozbavil majetku a [[občianske práva|občianskych práv]] sa vyžadovalo aby nosili žltú 6-cípu hviezdu. Všetci vo veku od 16-60 rokov boli povinní nútene pracovať.<ref name="Rothkirchen">Rothkirchen, L., ''Slovakia.'' in Laqueur, W., 2001, ''The holocaust encyclopedia''. Yale University Press, Londýn, s. 595-600</ref> Na území Slovenska boli zriadené 3 pracovné tábory - Sereď, Oremov Laz a Nováky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Jaslovský, M
| titul = Holokaust v Seredi
| url = http://www.sme.sk/c/5881919/holokaust-v-seredi.html
| dátum vydania = 07.05.2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 09.09.2012
| vydavateľ = sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Súčasťou likvidácie Židov bola konfiškácia ich majetku, tzv. [[arizácia]]. V priebehu roka boli všetci Židia sústredení v getách a zberných táboroch, ktoré boli vybudované napr. vo Vyhniach, Žiline, Nitre, Lábe, Zohore a inde. Vo februári 1942 sa [[Vojtech Tuka]] a nemecký veľvyslanec [[Hanns Ludin]] dohodli na konečných krokoch smerujúcich k prvým deportáciám Židov zo slovenského územia. Deportácie sa začali už 25. marca 1942<!-- 26.3 vyhlásil deportácie ministerMach. Vo chvíli, keď na pôde Štátnej rady odzneli jeho slová, v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Osvienčim sa už príslušníci SS zaoberali prvým transportom Židov zo Slovenska. Vypravili ho 25. marca z Popradu
Zdroj: http://www.sme.sk/c/8039198/najvacsie-vojnove-zlociny-poslali-ich-na-pracu-umierali-po-tisicoch.html --> transportmi práceschopných mužov a žien do táborov [[Koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčim]] a [[koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Vojnový štát navyše platil za každého vysťahovaného [[Tretia ríša|Nemecku]] 500 mariek<ref name="Rothkirchen"/>. Až neskôr 23. mája odobril slovenský snem deportácie Židov z územia Slovenska zákonom č. 68/1942. Asi 20 000 Židov pred deportáciami ochránili výnimky, ktoré im udeľovala prezidentská kancelária ako výnimky pre hospodársky dôležité osoby. Po októbri 1942 neboli deportácie Židov zo Slovenského štátu obnovené. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (29. august 1944) prebrali vykonávanie deportácií nemecké okupačné vojská, bez výnimiek.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Holokaust - edukačný leták ÚPN|url=http://www.upn.gov.sk/data/files/SKL-HOLOKAUST-SK-web.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=19.06.2017|vydavateľ=}}</ref>
 
Deportácie Židov z časti krajiny okupovanej počas vojny [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] sa začali v máji 1944 po tom čo krajinu obsadili nemecké vojská.
 
Len do [[Koncentračný tábor Auschwitz|koncentračného tábora Auschwitz]] bolo z územia dnešného (nie vtedajšieho) Slovenska deportovaných 65 692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa z nich vrátilo v roku [[1945]] celkovo 348 osôb.<ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.281 </ref> Auschwitz však nebol jediným vykynožovacím táborom kam boli Židia transportovaní. Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných 68 000 až 71 000 Židov. Spolu s osobami deportovanými z území obsadených [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]] ich počet môže dosahovať až 100 000 ľudí, teda asi 75 % ich predvojnového počtu.<ref name="Rothkirchen"/>
 
V októbri 2002 slovenská vláda podpísala dohodu so židovskou komunitou o čiastočnej náhrade strateného majetku. Časť z 850 miliónov korún malo ísť na zdravotnú starostlivosť o 1450 preživších aj na rekonštrukciu židovských pamiatok. O reštitúciu bolo potrebné zažiadať do 31. decembra 2013.<ref name=resti>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Holocaust Restitution: Compensation & Restitution, by Country | url = http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Holocaust/claims1.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005 | dátum prístupu = 28.12.2014 | vydavateľ = jewishvirtuallibrary.org | miesto = |jazyk = po anglicky}}</ref>
 
== Pokusy na živých ľuďoch ==
 
S experimentmi na [[väzeň|väzňoch]], [[Choroba|chorých]] a [[Duševné postihnutie|duševne postihnutých]] začala [[Tretia ríša]] už pred vojnou. Cieľom pokusov bolo nájsť dôkazy o nadradenosti árijskej rasy, tieto experimenty však nemali žiadny [[medicína|medicínsky]] prínos. Druhá časť pokusov mala napriek [[amorálny|nemorálnym]] a hrubým spôsobom vykonania, prispieť k získaniu medicínskych znalostí.<ref>Laqueur, W., 2001, ''The holocaust encyclopedia.'' Yale University Press, Londýn, s. 410-414</ref>
 
Vrcholom predvojnových pokusoch na ľuďoch bol tzv. [[euthanasia program|program eutanázia]] (oficiálne [[Aktion T4]]), ktorý si do októbra 1939 vyžiadal 70273 životov<ref>Proctor, R.N., 1988, ''Racial Hygiene: Medicine under the Nazis.'' Harvard, s. 191</ref>. Podľa podrobných údajov väzenkyne číslo 1818, ktorou bola [[Sylvia Friedemanová]] z [[Prešov]]a, sa v bloku číslo 10 v [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Osvienčime I]] konali pokusy so [[sterilizácia|sterilizáciou]] a umelým oplodňovaním na mužoch aj ženách. Pokusy sa začali 18. decembra [[1943]] na asi 350 mladých ženách prevažne holandských a gréckych Židovkách. Ženám vstrekovali do maternice [[jodipidin]] a hneď po vstreknutí robili [[röntgen]]ové snímky. Tieto pokusy opakovali viackrát. Ženy dostávali po každom vstrekovaní vysoké horúčky, zápaly vaječníkov, veľké bolesti a kŕče, ktoré často končili upadnutím do bezvedomia. Potom všetkým ženám vybrali jeden alebo obidva vaječníky. Odstraňovali im aj časti pohlavných orgánov. Pokusy riadil Dr. [[Eduard Wirths|Wirths]], šéflekár osvienčimských táborov. Jeho spolupracovníkom bol Dr. Weber, profesor Clauberg a oberscharführer Büning. Z väzňov bol ku spolupráci donútený profesor Dr. Samuel, ktorého do Osvienčimu deportovali z [[Holandsko|Holandska]]. V máji [[1944]] bol zastrelený. Profesori a lekári, ktorí sa na pokusoch podieľali, sa netajili tým, že cieľom pokusov je pripraviť sterilizáciu európskych [[árijec|neárijských]] národov, ktorú chceli uplatňovať po skončení [[vojna|vojny]]. <ref>Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt - Dokument o Osvětimi - Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.105 - 108 </ref>
 
== Spochybňovanie a popieranie holokaustu ==
{{Hlavný článok|Popieranie holokaustu}}
Holokaust je často terčom spochybňovania, predovšetkým z radov kritikov štátu [[Izrael]] a [[neonacizmus|neonacisticky]] a [[antisemitizmus|antisemitsky]] zmýšľajúcich ľudí. V mnohých štátoch sveta je toto hlásanie teórie tzv. ''[[Osvienčimská lož|Osvienčimskej lži]]'' hodnotené ako [[trestný čin]]. [[Historický revizionizmus]] sa snaží spochybňovať holokaust [[vedecká metóda|vedeckými metódami]].
 
Konštruktér [[Fred A. Leuchter]] vo svojom posudku tvrdí, že udávané počty popravených pomocou [[Zyklon B|Zyklonu B]] sú príliš vysoké a technicky nezvládnuteľné. Okrem toho tvrdí, že v táboroch nebolo k dispozícii médium na spaľovanie, ako napríklad plyn. Táto správa bola už niekoľkokrát vedecky vyvrátená. Kritici jej taktiež vyčítajú, že bola vypracovaná na objednávku iného revizionistu – [[Ernst Zündel|Ernsta Zündela]] (zaplatil za ňu 35&nbsp;000 USD). [[Germar Rudolf]] (toho času väznený v USA, zatykač je na neho vydaný aj v Spojenom kráľovstve a Nemecku) na to predkladá výsledky svojich analýz, podľa ktorých vzorky odobraté z údajných popravných priestorov neobsahujú [[kyanid]] a odvodzuje z toho, že vyhladzovanie Židov Zyklonom B nikdy neprebehlo. Jeho práca bola odmietnutá.
 
[[20. február]]a [[2006]] bol vo [[Viedeň|Viedni]] odsúdený [[Spojené kráľovstvo|britský]] kontroverzný historik [[David Irving]] za popieranie holokaustu na tri roky väzenia.
 
Trestnoprávna zodpovednosť za vyslovenie svojho názoru, je podľa niektorých názorov aj napriek veľkej závažnosti holokaustu diskutabilnou témou.
 
 
<!-- Výbor OSN pre ľudské práva, vytvorený v r. 1977, sa niekoľkokrát touto otázkou zaoberal. Na 102. zasadaní prijal záväzné nariadenie, vzťahujúce sa na všetky štáty, ktoré Konvenciu OSN pre ľudské práva prijali:
 
„Zákony, ktoré prenasledujú vyjadrovanie názorov vo vzťahu k historickým faktom, sú nezlučiteľné s povinnosťami, ktoré ukladá Konvencia zemiam, ktoré ju podpísali, ohľadne slobody slova a slobody prejavu. Konvencia nedovoľuje žiadny obecný zákaz vyjadrovania mylných názorov alebo nesprávne interpretácie minulých udalostí…“ (odst. 49, CCPR/C/GC/34).
 
Výbor tiež prijal rozhodnutie, že „Chránené sú názory na akékoľvek otázky, vrátane politických, vedeckých, historických, morálnych alebo náboženských otázok. Kriminalizácia toho, že má človek vlastný názor, je nezlučiteľná s bodom 1. Prenasledovanie, zastrašovania alebo stigmatizácia človeka, vrátane jeho uväznenia, držania vo väzbe, súdneho prejednávania alebo pripravenia o slobodu za názory, ktoré môže zastávať, je porušením bodu 1 paragrafu 19.“
Príslušný dokument OSN je v archíve OSN vedený pod značkou CCPR/C/GC/34, datovaný je 12.september 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = International Covenant on Civil and Political Rights
| url = http://www2.ohchr.org/english/bodies/hrc/docs/gc34.pdf
| vydavateľ = ohchr.org
| dátum vydania = 2011-07-29
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-07-23
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
-->
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=The Holocaust}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://sk.holokaust.sk/o-nas/ Dokumentačné stredisko holokaustu]
* [http://www.holocaust.cz/ www.holocaust.cz] – České stránky o holokauste
* [http://www.ushmm.org oficiálne stránky Múzea Holokaustu vo Washingtone]
 
[[Kategória:Holokaust| ]]
[[Kategória:Druhá svetová vojna]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Holokaust“