Akropola v Aténach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: emotikony vulgarizmy; slang vizuálny editor
Tegel (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 95.105.231.215 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
Značka: rollback
Riadok 16:
|ohrozenie =
}}
{{Whc}}
'''[[wwwkamaratnakupenie.sk]]'''{{Whc}}
 
'''(Aténska) Akropola''' alebo '''(Aténska) Akropolis''' je monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, vybudovaný na návrší kopca Akropolis, týčiaceho sa nad hlavným mestom [[Grécko|Grécka]], [[Atény|Aténami]].
Riadok 22:
Celý komplex pozostávajúci z [[Propylaje|Propylají]], chrámu [[Erechteion]], malého [[Chrám Atény Niké|chrámu Atény Niké]], ústredného chrámu [[Partenón]] a niekoľkých menších budov, bol postavený v rokoch 447 až 406 pred Kr.
 
== História osídlenia ==
== Smradlavé ponožky sú mnam :) ==
Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako {{m|150|m}} nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku {{m|320|m}} a v smere sever-juh šírku {{m|156|m}}. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v [[neolit]]e a počas [[Mykénska kultúra|mykénskej doby]], v 15. – 14. storočí pred Kr. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 pred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé {{m|760|m}}, vysoké {{m|10|m}} a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 – 6 metrov. Vzhľadom na ich rozmery sa stavba pripisovala [[Pelasgovia|Pelasgom]], protonárodu žijúcemu v [[Atika|Atike]] (z ich mena bol odvodený i názov múru – Pelargikon).
[[Súbor:Akropolis by Leo von Klenze-award-3.jpg|left|thumb|250px|Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov]]mama mi včera oprala ponožky :)
 
[[Súbor:Akropolis by Leo von Klenze-award-3.jpg|left|thumb|250px|Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov]]Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde [[Dórovia|Dórov]]. Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa [[megarón]] v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 pred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti [[Kerameikos]] k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 pred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale [[Perzská ríša|perzská]] invázia v roku 480 pred Kr. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole.
== na party je best ==
prd prd prd :)
 
Obnova sa začala z iniciatívy [[Themistokles (Atény)|Themistokla]] a [[Kymones|Kymóna]], ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu s rozmermi 262 x {{m|136|m}}. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené [[Peržania|Peržanmi]] nahromadili do jednej jamy, tzv. Perzského násypu, kde ich našli počas vykopávok v roku 1886.
== ruka akropoly ==
 
tipuj v Niké.
Za [[Perikles|Periklovej]] vlády Akropolu po roku [[447 pred Kr.]] radikálne obnovili. Jeho zásluhou sa na stavbe sústredili najlepší umelci z celého Grécka pod vedením už vtedy slávneho sochára [[Feidias|Feidia]]. Akropola sa stala náboženským a myšlienkovým centrom Atén, ako aj kultúrnym symbolom gréckej civilizácie.
 
== Okolo Akropoly ==
Návršie, na ktorom stojí Akropola, bolo obklopené nepravidelnými mestskými štvrťami, ktoré sa zachovali až do rímskej doby. Na severovýchode, až po úpätie vŕšku Kolonós Agoráios, sa rozkladala [[Agora (Atény)|agora]], centrum administratívneho a obchodného života. Na juhu stálo Dionýzovo divadlo z 5. storočia pred Kr., ktoré neskôr prestavali, Asklepion a Ódeion, ktorý dal postaviť [[Herodes Atticus]]. Medzi Ódeionom a Dionýzovým divadlom stojí stĺporadie. Na severozápade sa nachádza návršie s [[Theséion]]om, dórskym Hefaistovým chrámom a na západe vrch [[Areópagos]], sídlo súdu.
 
Asi 500 metrov západne od Akropoly ležia tri pahorky. Prvý zľava bol zasvätený Múzam, ochrankyniam vied a umení. Dnes je známy ako Philopappos, pretože na jeho vrchole sa nachádza mauzóleum, ktoré Aténčania postavili v 2. storočia pred Kr. Gaiovi Antoniovi Philopappagovi, ktorý bol obdivovateľom a priaznivcom Atén. Druhý pahorok, Pnyx, je posvätné miesto ľudových zhromaždení (ekklésiá), kde občania prvý raz v dejinách ľudstva dosiahli volebné právo. Tu prednášali svoje prejavy [[Perikles]], [[Aristides]], Themistokles a [[Demostenes]]. Tretí sa nazýva Vrchom Nýmf. Na jeho vrcholku bola r. 1842 postavená hvezdáreň.
 
V masíve hory Akropolis sa nachádza niekoľko jaskýň, ktoré tiež boli v minulosti považované za posvätné. V posvätnom obvode sa nachádzali aj vodné hodiny zvané klepsydra. Boli verejným zariadením na meranie času, ktoré sa dialo kontrolovaním množstva vody pritekajúcej pravidelným prúdom do nádrže.
 
== Múzeum Akropoly ==
Bolo založené v roku [[1878]] a nachádza sa v juhovýchodnej časti Akropoly. Uchováva jednu z najdôležitejších častí gréckeho tzv. prísneho umenia (z r. [[480 pred Kr.|480]] – [[450 pred Kr.]]) a klasického štýlu. V ľavom krídle sú vystavené diela zachránené z Perzského násypu zo 6. storočia pred Kr. V pravom krídle sa nachádzajú postavy z archaického chrámu Atény Polias a architektonické fragmenty klasických budov. Medzi týmito poslednými sú pozoruhodné časti vlysu z [[Partenón]]u s panathénajským sprievodom a s dvanástimi najvyššími olympskými božstvami, fragmenty výzdoby [[Erechteion]]u a dvadsaťosem tabúľ z balustrády chrámu Atény Niké.
 
== Zdroje ==