Plazy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
Bez shrnutí editace Značka: bez zdroja |
||
Riadok 1:
{{iné významy}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=Plazy|
Obrázok=
Titulok=Zľava hore: [[Kajman okuliarnatý]] (Krokodílotvaré), [[Kareta obrovská]] (Korytnačkotvaré), [[Štrkáč diamantový]] (Jašterotvaré), [[Hatéria bodkovaná]] (Hatériotvaré)|
Ríša po slovensky=[[Živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky=[[Mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Řádek 17 ⟶ 14:
Stupeň po slovensky=[[Štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky=|Trieda po latinsky='''Sauropsida'''+ '''Synapsida'''(+...)|
Binomické meno=Reptilia|
Klasifikátor1=[[Josephus Nicolaus Laurenti|Laurenti]]|
Řádek 24 ⟶ 20:
Obrázok2=|
Titulok2=}}
{{Projekt|wikispecies=Reptilia|commonscat=Reptilia}}▼
'''Plazy''' ({{lat|''Reptilia''}}) alebo mimo taxonómie aj '''reptílie''' sú taxón [[stavovce|stavovcov]], patriaca medzi [[štvornožce]] (''Tetrapoda''), ktorého definície sa rôznia.
== Znaky ==
Plazy sa vyznačujú nestálou teplotou tela a pomerne tvrdou kožou vybavenou vodovzdornými šupinami. Rozmnožujú sa [[vajce|vajcami]], podobne ako obojživelníky, no vajcia majú obalené silnou membránou, amnionom, ktorá bráni vysychaniu. Takto nie je rozmnožovanie plazov viazané na vodné prostredie.
== Druhy plazov ==
Okrem primitívnych foriem dnes rozoznávame tri hlavné podskupiny plazov: [[Synapsida]] (vyznačujúce sa jedným spánkovým oknom; cicavcovité plazy, ktoré predchádzali cicavcom), [[Anapsida]] (plazy bez spánkového okna; [[korytnačky]], [[pareiasaury]] a príbuzní) a [[Diapsida]] (široká škála plazov s dvoma spánkovými otvormi – okrem iných zahŕňa [[krokodíly]], [[šupináče]] a [[hatérie]]), pričom Anapsida a Diapsida sú si navzájom bližšie a vytvárajú spolu skupinu Sauropsida, vybavenú dvojicou otvorov v podnebí. V čisto fylogenetických deleniach do plazov patria aj [[vtáky]] a [[cicavce]], lebo sa z plazov vyvinuli.
V súčasnosti je známych vyše 6 000 druhov plazov, ktoré sa najhojnejšie vyskytujú v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Dnes existujú štyri hlavné podskupiny (rady) plazov: šupináče (Squamata; jaštery a hady), ''krokodíly'' (Crocodilia), ''korytnačky'' (Testudinata) a ''hatérie'' (Rhynchocephalia). Z historického hľadiska je však trieda plazov oveľa bohatšia, zahŕňajúca napríklad [[dinosaurus|dinosaury]], vtákojaštery (teda pterosaury; [[Pterosauria]]), rôzne morské skupiny ([[Plesiosaury|Plesiosauria]], [[Ichthyosauria]], [[Placodontia]]) a mnohé iné.
== Systematika ==
=== Pojem Plazy ===
Pojem (v starších systémoch „trieda“ a podobne) môže znamenať:
* všetky blanovce (dole „plazy v širšom zmysle“) – toto jedno z novších chápaní v systémoch a je zriedkavé (neujalo sa)
* všetky blanovce okrem vtákov a cicavcov (dole „plazy v užšom zmysle“) – toto je najbežnejšie, tradičné chápanie
* synonymum pre triedu Sauropsida (dole „plazy v najužšom zmysle“)
V niektorých novších systémoch sa pojem úplne vytratil, aby sa zabránilo nejasnostiam.
=== Tzv. „Plazy“ v systematike blanovcov ===
[[blanovce]] (Amniota)* (= plazy (Reptilia) v širšom zmysle):
* (-) plazy (Reptilia) v užšom zmysle:
** ? †[[Casineria kiddi]]
** ? †[[Vitalia grata]] Ivakhnenko, 1973
** ?rod †[[Coelodontognathus]] Otschev, 1967
** trieda †[[synapsidy]] (Synapsida)
** trieda [[sauropsidy]] (Sauropsida) = plazy (Reptilia) v najužšom zmysle (Laurenti, 1768)
*** ?čeľaď † [[Batropetidae]]
*** čeľaď †[[Captorhinidae]]
*** čeľaď †[[Protorothyrididae]]
*** podtrieda [[praplazy]] (Anapsida)
*** podtrieda [[diapsidy]] (Diapsida)
* Trieda [[vtáky]]* (Aves) Linnaeus, 1758
* Trieda [[cicavce]]** v širšom zmysle (Mammaliaformes Rowe, 1988 [bez označenia taxónu] / Mamalia sensu lato)
Poznámky:
:(*)Vtáky sú z vývojového hľadiska presnejšie zaraďované pod [[Sauropsida]] – [[Dinosauria]] – [[Saurischia]] – [[Theropoda]] – [[Tetanurae]] – [[Coelurosauria]] – Maniraptoriformes – [[Maniraptora]] – Deinonychosauria. Z tradičných dôvodov a keďže zaradenie pod Sauropsida by spôsobilo, že nad vtákmi by bolo veľmi veľa taxónov, sa však bežne zaraďujú tak ako v tomto systéme, teda oddelene.
:(**)Cicavce sú z vývojového hľadiska presnejšie zaraďované pod [[Synapsida]] – [[Therapsida]] – Cynodontia. Z tradičných dôvodov a keďže zaradenie pod Sauropsida by spôsobilo, že nad cicavcami by bolo veľmi veľa taxónov, sa však bežne zaraďujú tak ako v tomto systéme, teda oddelene.
=== Žijúce plazy ===
V starých deleniach majúcich plazy (v užšom zmysle, čiže pre žijúce druhy = plazy v najužšom zmysle) ako triedu a zohľadňujúcich len žijúce plazy je bežné takéto delenie:
* podtrieda [[korytnačky]] (''Chelonia''):
** rad [[korytnačkotvaré]] (Testudinata)
* podtrieda [[prajaštery]] (''Archosauria''):
** rad [[krokodílotvaré]] (Crocodylia)
* podtrieda [[šupináče]]/[[lepidosaury]] (''Lepidosauria''):
** rad [[hatériotvaré]] (Rhynchocephalia)
** rad [[jašterotvaré]] / [[šupináče]] (Squamata)
== Vývoj ==
[[Súbor:Tylosaurus_Illus.jpg|thumb|150px|right|Praveký morský plaz [[Tylosaurus]] ([[Mosasauridae]]).]]
Prvé plazy vznikli koncom [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] z niektorej formy početných, plazom podobných obojživelníkov. Už veľmi skoro sa vyhranili dve hlavné vývojové línie, Sauropsida vedúca k moderným plazom a Synapsida vedúca k cicavcom. Do konca karbónu pred približne 300 miliónmi rokov však boli plazy menej početné než obojživelníky, ktorým sa veľmi darilo v rozsiahlych močiaroch tých čias.
Začiatkom [[Perm (geochronologická jednotka)|permu]] spôsobili zmeny podnebia ubúdanie močiarov a s nimi aj obojživelníkov. Plazy, menovite zástupcovia Synapsida, sa stali dominantnými stavovcami súše. Synapsidy sa v tomto čase začali vzďaľovať tradičným plazom postupným pribúdaním znakov [[Cicavec|cicavcov]] (napr. diferencovanie chrupu), kým sauropsidy ostali až na pár výnimiek relatívne nevýrazné.
[[Súbor:Dimorphodon.jpg|thumb|250px|left|Praveký lietavý plaz [[Dimorphodon]] ([[Pterosauria]]).]]
[[Veľké permské vymieranie]] na rozhraní [[Mezozoikum|druhohôr]] a [[Paleozoikum|prvohôr]] zasiahlo aj plazy. Mnohé vývojové vetvy synapsidov síce vymreli, no synapsidy si svoju pozíciu v podstate udržali. Objavili sa však rôzne skupiny, najmä z Archosauromorpha, ktoré im predstavovali konkurenciu. Konkurovali im dokonca tak úspešne, že od stredného [[trias]]u do konca druhohôr na súši dominovali práve archosauromorfy, ktoré sa dostali aj do vzduchu (najprv vďaka pterosaurom, neskoršie vďaka vtákom). Sprvu si najlepšie viedli príbuzní krokodílov ([[Crurotarsi]]), neskoršie (koncom triasu) ich vytlačili dinosaury, počínajúce si ostatok druhohôr nanajvýš suverénne. Kým si dinosaury upevňovali svoje pozície, synapsidy boli takmer na nerozoznanie od cicavcov, ktoré sa objavili zrejme niekedy v skorej alebo strednej jure.
[[Súbor:Plesiosaurus.jpg|thumb|180px|right|Praveký morský plaz [[Plesiosaurus]] ([[Plesiosauria]]).]]
Kým dinosaury ovládali pevninu, v moriach sa po rôznych krátko trvácnych vývojových líniách (napr. Placodontia, [[Nothosauria]]) na dlhšiu dobu usadili delfínom podobné plazy – ichtyosaury (Ichthyosauria) alebo plesiosaury ([[Plesiosauria]]). Koncom [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa rozšírili varanom príbuzné mosasaury ([[Mosasauridae]]).
Hromadné vymieranie na hranici druhohôr a [[Terciér|treťohôr]] predstavovalo ťažký úder pre plazy. Vymreli ako dinosaury, pterosaury, tak aj všetky morské plazy s výnimkou korytnačiek. Plazy stratili dominantnú pozíciu, ktorú prevzali a dodnes si držia cicavce.
== Iné projekty ==
▲{{Projekt|wikispecies=Reptilia|commonscat=Reptilia}}
[[Kategória:Plazy| ]]
| |||