Jozef Miloslav Hurban: Rozdiel medzi revíziami

Do národnobuditeľskej, literárnej a kultúrno-organizačnej činnosti sa zapojil v roku [[1835]]. Spolu s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]], ktorý na neho osobne vplýval, sa stal najaktívnejším členom [[Společnost česko-slovanská (Bratislava)|Společnosti česko-slovanskej]] a neskôr po jej zrušení i [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. [[24. apríl]]a [[1836]] sa zúčastnil stretnutia štúrovskej mládeže na [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]], kde prijal slovanské meno Miloslav. V rokoch [[1837]] – [[1840]] bol aktívnym členom tajného spolku [[Vzájomnosť (spolok)|Vzájomnosť]]. V roku [[1837]] vystúpil s tézou o kmeňovej svojbytnosti Slovákov, v roku [[1839]] podnikol cestu do českých krajín. Za jeho pôsobenia v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] a [[Hlboké|Hlbokom]] sa stal podjavorinský kraj centrom národnooslobodzovacieho hnutia a taktiež centrom jeho boja proti feudalizmu, útlaku zo strany [[Maďarsko|Maďarov]] či boja za spoločenskú emancipáciu Slovákov. Tu tiež organizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, [[nedeľná škola|nedeľné školy]] a spolky miernosti, čím veľmi úspešne šíril osvetu medzi slovenským obyvateľstvom. V tomto období bol ešte stúpencom [[Ján Kollár|Jána Kollára]] a svoje diela taktiež písal výhradne v biblickej češtine. V júli [[1843]] sa však na jeho fare v Hlbokom uskutočnilo jeho stretnutie so [[Ľudovít Štúr|Štúrom]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžom]], na ktorom na základe spoločnej dohody rozhodli o prijatí stredoslovenského nárečia za základ celonárodného spisovného slovenského jazyka, ktorý mal slúžiť na zjednotenie národnobuditeľského hnutia, no taktiež ako prostriedok osvety, vzdelanosti a kultúry pre široké vrstvy národa. Vďaka tomu už v druhom vydaní almanachu [[Nitra (almanach)|Nitra]] v roku [[1844]] uviedol novú spisovnú slovenčinu, hoci [[Ľudovít Štúr|Štúrova]] kodifikačná gramatika vyšla až o dva roky neskôr. V tom istom roku sa tiež stal zakladajúcim a najaktívnejším členom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku [[Tatrín]].