Štefan Marko Daxner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix. |
|||
Riadok 17:
Bol veľkým zjavom slovenského národného, politického a kultúrneho života [[19. storočie|19. storočia]]. Pochádzal z [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], v [[Malohont|Malohonte]]. Študoval na latinskej škole v [[Ožďany|Ožďanoch]], v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], na gymnáziu v [[Rožňava|Rožňave]] a v rokoch 1840{{--}}42 na [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelickom lýceu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842{{--}}43 v [[Prešov]]e, 1846 zložil advokátsku skúšku v [[Pešť|Pešti]]. Pôsobil ako [[advokát]], právnik a [[úradník]] vo viacerých župách: advokátsky koncipient v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], Tisovci, u A. B. Vrchovského v Pešti, v roku 1846 ako advokát v Tisovci, 1850 zástupca št. komisára [[Gemersko-malohontská župa (Uhorsko)|Gemersko-Malohontskej župy]] v Rimavskej Sobote, 1859 radca župného súdu v [[Nagykálló]], 1861 druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1865 prísediaci zmenkového súdu v [[Debrecín]]e, od 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.
Mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“ vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V „meruôsmych“ rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. [[1849]] ho vyslobodili [[Ján Francisci-Rimavský|Francisci]] a cisárske vojská. Krátko po návrate na slobodu vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska“. Z jeho popudu zvolali v [[jún]]i [[1861]] národné zhromaždenie do Turčianskeho Svätého Martina. Predložil tam memorovaný národný program, ktorého bol autorom. Na námety ľudového slovenského [[folklór]]u písal [[poézia|básne]] i [[próza|prózu]], zbieral ľudové [[povesť|povesti]], zakladal spolky miernosti, [[nedeľná škola|nedeľné školy]] a podobne.
== Rodina ==
| |||