Starý háj: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 38:
Slovenský názov Starý háj je prvýkrát doložený z 20. rokov 20. storočia; v roku 1950 nasledovalo aj oficiálne premenovanie nemeckého Alte Au (pozri nižšie) na slovenský tvar Starý háj.<ref name=TL/>
'''Starý háj''' v užšom zmysle (nem. ''Alte Au'' [doslova: Stará niva] v užšom zmysle) bol pôvodne vlastne dunajský ostrov zhruba v miestach dnešných Hájov južne od dnešnej Osuského ulice a južne od vtedajšieho Ovsišťa; územie dnešnej Prírodnej rezervácie Starý háj bol druhý ostrov (nem. ''Lettenhaufen'') (Horváth 1990 v hesle Dunaj označuje ostrov Alte Au ako [[Hrabiny]] a ostrov Lettenhaufen ako '''Starý háj''' [v Horváthovom užšom zmysle]). Všetko to bolo územie s hájmi a lesoparkami, v Lettenhaufen boli aj vinohrady a kameňolom a medzi Alte Au a Lettenhaufen bol lesopark s pieskoviskom (nem. ''Sandgruben''). V lesnatých častiach sa všade výdatne poľovalo. V Alte Au bola v roku [[1935]] vykonaná čiastočná zmena [[les]]nej kultúry na poľnohospodársku. Od roku [[1974]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=4823 | vydavateľ = muop.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola v oblasti bývalého Alte Au otvorená Dostihová dráha (Iná Dostihová dráha bola zhruba do polovice 20. storočia v oblasti dnešného [[Muchovo námestie|Muchovho námestia]], čo je územie už mimo Starého hája). Južne od Dostihovej dráhy sú situované čerpadlá na prečerpávanie vody pri dunajských [[povodeň|povodniach]]. Severne od Dostihovej dráhy sa nachádza pamiatkovo chránená [[horáreň]] spolu s vedľa nej stojacou [[kaplnka|kaplnkou]]. Na severnom okraji Starého hája (v širšom ponímaní) sa v oblasti dnešnej [[Bosákova ulica (Bratislava)|Bosákovej ulice]] kedysi nachádzala strelnica (Neskôr bola športová strelnica zhruba tam, kde je dnešný [[Dom kultúry Ovsište]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 271, 270, 118, 91| jazyk = }}</ref><ref name=SM/>
Na niektorých mapách sa uvádza aj štvrť Auliesel (= Aulisel, Aulissl, Aulissel, Elyzium), ktorá býva v prvej polovici 20. storočia zakreslená zhruba v oblasti dnešnej Osuského ulice, ale predtým aj neskôr býva umiestňovaná skôr do dnešných severozápadných Hájov a do oblasti [[Pri seči]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 118| jazyk = }}</ref><ref name=SM/>. V 20. rokoch 20. storočia sa na území Starého hája v Aulieseli nachádzali núdzové domky pre robotníkov.<ref name=obuchova>{{Citácia periodika |meno=Viera |priezvisko=Obuchová |rok=1986 |titul=Vznik a Vývoj Robotníckych Štvrtí a Ich Postavenie V Rámci Mesta Bratislavy V Rokoch 1848-1938 |periodikum=Pamiatky a príroda Bratislavy |ročník=9 |číslo= |strany=215–25}}</ref>
| |||