Bratislava – mestská časť Petržalka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 187:
*obec [[Petržalka]] (nem. ''Engerau'', maď. ''Ligetfalu''/''Pozsonyligetfalu''): dnešná [[Incheba]], dnešná miestna časť [[Dvory]], juh dnešnej miestnej časti [[Pečniansky les]], dnešné lokality [[Kapitulské pole]] a [[Kapitulský dvor]], sever dnešnej lokality [[Lúky 6]] a dnešná miestna časť [[Draždiak]] <ref name=SM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava - mapa Topografická 25000 rok 1955 | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.1481067723&lng=17.113008499100033&map=SR1952 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=PH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pressburg und Hainburg | url = http://chartae-antiquae.cz/cs/maps/35914 | vydavateľ = chartae-antiquae.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = mapové časti vnútri knihy | jazyk = }} </ref>{{#tag:ref|V knihe Horváth 1990 je opakovane Draždiak nesprávne zakreslený ako územie v minulosti patriace pod Bratislavu; správne má byť zakreslené ako územie patriace pod Petržalku. Okrem toho je v knihe na niektorých miestach nesprávne uvedené, že v roku 1851 mesto Bratislava stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja; v skutočnosti ich administratívne nikdy nestratilo. Správne údaje porovnaj napr. na <ref name=SM/><ref name=PH/>.|group=pozn}}<ref name=FB>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava: plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag & berndt | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf]</ref><ref name=IM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informačný materiál - Návrh stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel| url = https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2019/05/Infomaterial_Stanovisko-mestskej-%C4%8Dasti-k-N%C3%A1vrhu-VZN_parkovanie_informacny-material.pdf | vydavateľ = petrzalka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Poznámky: 1. Do roku 1850 juh Pečnianskeho lesa, Kapitulské pole a Kapitulský dvor patrili do obce Kittsee/Köpcsény <ref>Pozri zdroje uvedené v článku Kittsee</ref>; 2. Za prvej ČSR do Petržalky patrilo aj územie dnešných Hájov približne severne od dnešnej Osuského ulice <ref name=SM/>, 3. Od vzniku ČSR (definitívne od roku 1923) do Petržalky patrilo aj menšie územie na ľavom brehu Dunaja oproti dnešnej čistiacej stanici odpadových vôd. Toto územie pred vznikom ČSR patrilo do obce Kittsee. Aj na základnej topografickej mape z roku 1990 je, zdá sa, ešte zakreslené ako územie Petržalky<ref name=SM/>. V súčasnosti toto územie už patrí do Ružinova<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>.)
*časť obce (mesta) [[Bratislava|Prešporok/Bratislava]] (nem. ''Pressburg'', maď. ''Pozsony''): dnešná miestna časť [[Pečniansky les]] (okrem južnej časti), [[Sad Janka Kráľa]], územie medzi Sadom Janka Kráľa a dnešnou [[Pobrežná ulica|Pobrežnou ulicou]], dnešné [[Háje]] okrem ich severovýchodnej časti (teda okrem vtedajšieho Ovsišťa; pozri aj Poznámku 2 vyššie), západná časť dnešnej [[Petržalka.-Východ|Petržalky-Východ]] 2 a celá dnešná Petržalka-Východ 3 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = úvod a mapové časti vnútri knihy | jazyk = }}</ref><ref name=SM/><ref name=FB/><ref name=IM/>
*časť obce [[Prievoz]] (nem. ''Oberufer'', maď. ''Főrév''): vtedajšie [[Ovsište]] (čiže dnešné blízke okolie Pobrežnej ulice, nájazd na [[Most Apollo]] a [[Prístavný most]] a dnešné severovýchodné [[Háje]]) a dnešná východná časť dnešnej Petržalky-Východ 2<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Prievoz]].</ref>
*časť obce [[Kittsee]] (maď. ''Köpcény'', slov. ''Kopčany'' [pozort.j. na zámenuKopčany sv dnešnouširšom bratislavskou lokalitou Kopčanyzmysle]]): ostatné územia dnešnej Petržalky, t. j. dnešné lokality [[Kopčany]] [v užšom zmysle], [[Vojenský dvor]], [[Zadné lúky]] a [[Nové pole]] a dnešné miestne časti [[Lúky]] (okrem časti Lúk 6 ), [[Petržalka-Juh]] a [[Petržalka-Východ]] 4 (Pozri aj Poznámku 1 a 3 vyššie). Severná hranica Kittsee bola zároveň severnou hranicou [[Mošonská župa|Mošonskej župy]], čiže dnešným územím Petržalky prechádzala hranica medzi dvoma uhorskými župami – Bratislavskou a Mošonskou. <ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Kittsee]].</ref>
Vtedajšia obec (mesto) Bratislava bola k Česko-Slovensku definitívne pripojená (čiže dobytá) medzi koncom decembra 1918 a prvými dňami januára 1919 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky | url = http://www.muzeum.bratislava.sk/hlavne-mesto-bratislava-a-jeho-obyvatelia-v-rokoch-1919-1920-vystava/d-1244 | vydavateľ = muzeum.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vtedajšia obec Petržalka bola k Česko-Slovensku pripojená v apríli 1919 <ref>Dejiny Slovenska V. Bratislava: Veda, 1985, S. 22</ref>. Následne (definitívne v roku 1923) boli k vtedajšej obci Petržalka pripojené vyššie uvedené územia obce Kittsee <ref>Pozri zdroje uvedené v článku Kittsee</ref>{{#tag:ref|Encyklopédia Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza (a preberajú to aj iné zdroje), že v roku 1923 bola k Petržalke pripojená nielen časť obce Kittsee, ale aj časť obce Jarovce <ref>https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html</ref>. Ide buď o omyl (historické mapy tomu totiž jasne protirečia), alebo ak nejde o omyl, tak bolo k Petržalke z obce Jarovce pripojené len nejaké veľmi malé (na podrobnej mape takmer nebadateľné) územie <ref name=SM/><ref name=PH/>.|group=pozn}}. V roku 1946 bola obec Petržalka (vtedy teda už vrátane bývalých území Kittsee) a (celá) obec Prievoz pripojená k obci (mestu) Bratislava. V 50. rokoch(?) 20. stor. bolo v rámci Bratislavy k Petržalke pripojená tá časť územia Prievozu, ktorá sa nachádzala na pravom brehu Dunaja<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Prievoz]].</ref>.
 
Treba poznamenať, že mestská časť Petržalka dnes prísne vzaté nepokrýva úplne celý pravý breh Dunaja v Bratislave, pretože úzky pás brehu Dunaja medzi štátnou hranicou s Rakúskom a Mostom Lafranconi patrí do mestskej časti [[Karlova Ves]] (ide o parcely č. 1381-1389). <ref>vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pečniansky les</ref><ref>Katastrálna mapa Bratislavy. Parcely č. 1381 až 1389 [https://www.katasterportal.com/]</ref>
 
===Najstaršia písomná zmienka ===