Sedmopočetníci: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
(photo)
d (wikilinky)
 
Jednotliví sedmopočetníci boli uctievaní ako svätci pomerne skoro po ich smrti, pri Cyrilovi a Metodovi sú doklady o ich úcte už z 9. storočia, pri Klimentovi z 10. storočia. Otázka ich spoločného uctievania ako sedmopočetníkov však ostáva otvorená. Niektorí vedci datujú vznik ich spoločnej úcty do 11.-13. storočia, iní až na prelom 17.-18. storočia. Prvý písomný doklad - po grécky napísaná služba (t.j. bohoslužobné texty na [[večiereň]] a [[utiereň]]) bola vytlačená na základe starších predlôh asi na začiatku 18. storočia v [[Benátky|Benátkach]]. V tomto texte je aj prvý raz doložené použitie slova sedmopočetníci (οι επτάριθμοι) na označenie týchto svätých. Slovo sedmopočetníci pre týchto svätcov bolo použité najprv v gréčtine (οι επτάριθμοι), z gréčtiny bolo neskôr preložené do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] (седмочисленници).
 
Spoločná úcta svätých sedmopočetníkov sa sformovala v [[Ochridské arcibiskupstvo|Ochridskom arcibiskupstve]] (v rokoch 971-1767 autokefálne arcibiskupstvo, pod ktorého správu patrila značná časť Balkánu). V [[Ochrid]]e, resp. jeho okolí pôsobili a nakoniec aj zomreli sv. Kliment a sv. Naum (o Gorazdovi, Sávovi a Angelárovi nemáme presné informácie), preto boli vnímaní títo svätci ako miestni, a to nielen [[Slovania|Slovanmi]], ale aj [[Gréci|Grékmi]] a [[Arumuni|Arumunmi]]. Na území Ochridského arcibiskupstva vznikli aj dve po grécky napísané služby (bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) na ich počesť, jedna z nich bola neskôr preložená aj do cirkevnej slovančiny a čiastočne aj do slovenčiny.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 159-165; Cyrillomethodianum X. Ed. A. E. Tachiaos. Thessalonique: Association hellénique d’études Slaves, 1986, s. 319-352, 251-267; [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sluzba-svatym-sedmopocetnikom.html Služba svätým sedmopočetníkom (27. júla).]</ref> Dôležitými mestami, ktoré sú spojené s úctou svätých sedmopočetníkov je [[Berat (mesto)|Berat]] (predtým Belograd), kde sú uložené údajné ostatky sv. Gorazda a Angelára, a tiež [[Voskopoja|Moschopolis]], kde bola vytlačená druhá grécka služba (bohoslužobné texty) na ich počesť. Ich úcta sa šírila sprvu najmä na Balkáne (na území dnešného [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Srbsko|Srbska]]) a neskôr (v 20. storočí) aj medzi západnými a východnými Slovanmi.<ref>Škoviera, A.: ''Svätí slovanskí sedmopočetníci'', s. 32-38.</ref>
 
Spoločné uctievanie sv. sedmopočetníkov a ich spoločné znázorňovanie je dnes rozšírené najmä u [[gréckokatolíci|gréckokatolíkov]] a v pravoslávnej cirkvi najmä v Bulharsku a Macedónsku.
58 172

úprav