Békešská Čaba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
vlajka |
typo |
||
Riadok 36:
== Názov ==
Slovo Čaba poznali už [[Huni]]. Jeden z [[Atila (kráľ)|Atilových]] synov sa volal Čaba. Mnohí Maďari neskôr sa priezviskom volali Čaba (maď. ''Csaba''). Zachovala sa zmienka o rodine Čaba, ktorá prišla do Uhorska s kráľom Arpádom. Vymrela, pravdepodobne, začiatkom 14. storočia. Historik Ľudovít Haan
Ako osada sa spomína prvý raz v listinách z roku [[1235]]. Vtedy istý Guda obžaloval z krádeže Zodu a Benu, čabianskych obyvateľov. Ako osada sa spomína Čaba v listine z roku [[1450]]. Kráľovský úradník István Foldváry v popise Békešskej stolice uvádza, že zemskí páni sú v tomto kraji veľmi chudobní, lebo kým všetci ostatní zemepáni zaplatili stoličnú daň Čaba nezaplatila nič. Spomína sa aj v iných dobových listinách.<ref name="Haan">{{Citácia knihy| priezvisko = Haan| meno = Ľudovít | odkaz na autora = | titul = Pametihodnosti békeš-čabánske| vydanie = | vydavateľ = | miesto = Pešť| rok = 1866| isbn =| kapitola = | strany = | jazyk = po slovensky}}</ref> <ref name="Borguľa"> {{Citácia knihy| priezvisko = Borguľa| meno = Michal| priezvisko2 = Švihran | meno2 = Ladislav | titul = Tu sa usadíme. Slováci v čabianskej oblasti | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1979 | počet strán = 171 | strany = | id = 61-029-79| jazyk = po slovensky}}</ref><ref name="Slováci">{{Citácia knihy| priezvisko = Svetoň| meno = Ján| odkaz na autora = Ján Svetoň | titul = Slováci v európskom zahraničí| vydanie = 1| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| miesto = Bratislava| rok = 1943| isbn = | kapitola = | strany =123| jazyk = }}</ref>
|