|
== Geografia ==
llllllllllllllLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLLL TOTO JE UPLNA BLBOST
Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria [[Karakoram]] oddelené riekou [[Indus]] na východe hraničia s pohorím [[Čína|Číny]] (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí<ref name="Dieška a kol">I. Dieška a kol.:'' Horolezectvo - Encyklopédia.'' Šport, 1989, s. 115-119</ref>.
Systém je dlhý asi {{km|2500|m|w}}, široký 180{{--}}{{km|350|m}}, ľadovce pokrývajú {{km2|33000|w}} (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500{{--}}{{m|6100|m|w}}. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné [[monzún]]ové prúdenie.<ref name="Dieška a kol"/>
Celkovo 14 štítov prekračuje {{mnm|8000|w}} ([[Káčaňdžunga]], [[Makalu]], [[Dhaulágirí]], [[Nanga Parbat]], [[Annapurna]] a iné), pričom [[Ču-mu-lang-ma]] ([[Mount Everest]]; {{mnm|8848}}) je najvyšší vrch na Zemi.
Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:
* [[Siválik]] (stredná výška 900{{--}}{{m|1200|m}})
* [[Malé Himaláje]] (3 000{{--}}{{m|4000|m}})
* [[Veľké Himaláje]] ({{m|6000|m}})
Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí ([[Ásámske Himaláje|Ásámske]], [[Bhutánske Himaláje|Bhutánske]], [[Sikkimské Himaláje|Sikkimské]], [[Nepálske Himaláje|Nepálske]], [[Garhvál Himálaja|Garhválske]], [[Pandžábske Himaláje|Pandžábske]], [[Kašmírske Himaláje]] a prípadne i [[Karakoram]]) a 32 resp. 47 skupín.<ref name="Dieška a kol"/>
Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete ({{mnm|5880}}).{{Bez citácie}}
Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu.
== Geológia ==
| 