Biela sobota: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Petinoh (diskusia | príspevky)
infobox
Značka: editor wikitextu 2017
Petinoh (diskusia | príspevky)
d wl a drobné úpravy
Riadok 15:
|Nasledujúci deň =
}}
'''Biela sobota''' (iné názvy: '''Veľká sobota''', '''Svätá a veľká sobota''') je v kresťanskom kalendári deň pred [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnou nedeľou]].
 
== V rímskokatolíckej cirkvi ==
 
V [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] je Biela sobota súčasť Svätého[[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] a [[Veľkonočné triduum|veľkonočného tridua]]. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani [[svätá omša]]. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad [[Efeta]], ktorým sú [[katechumen]]i pripravení na samotný [[krst]]. V [[Latinská cirkev|západnej cirkvi]] je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej [[Veľkonočná vigília]], ktorou sa už začínajú oslavy nedele [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstania Pána]]. Táto [[vigília]] je niekedy nesprávne nazývaná ''liturgia Bielej soboty''.
 
Dňom Bielej soboty sa končí [[pôst]]. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha [[neofyt]]ov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.
 
Biela sobota je tak prostrednýposledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na [[Zelený štvrtok]] večer, pokračuje [[Veľký piatok|Veľkým piatkom]] a Bielou sobotou a vrcholí [[Veľkonočná vigília|Veľkonočnou vigíliou]] ústiacou do nedele [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstania Pána]].
 
== V gréckokatolíckej cirkvi ==
 
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] je Veľká sobota posledným dňom [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]]. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. ''Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň''. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa [[Septuaginta|Septuaginty]]) a [[Kánon (byzantský obrad)|kánon]]. Tieto texty sú rozjímaním nad [[Ježiš Kristus|Kristovou]] smrťou a jej významom pre ľudstvo.
 
Podvečer sa slávi [[večiereň]] s [[Liturgia svätého Bazila Veľkého|liturgiou sv. Bazila Veľkého]]. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní). Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a [[Veľká noc|Paschy]]. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé [[Skutky apoštolov|Skutky svätých apoštolov]].
Riadok 38:
* [http://www.zoe.sk/?zoepedia&heslo=Ve%BEk%E1+sobota Miroslav Iľko: Veľká sobota.]
 
== Pozri aj ==
 
* [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvýchvstanie Pána]]
{{Liturgický rok}}
 
<br />{{Liturgický rok}}
{{Liturgický rok v byzantskom obrade}}