Slovo upír je s najväčšou pravdepodobnosťou [[slovenskéSlovanské jazyky|slovenskéhoslovanského]] pôvodu. Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch – po [[bulharčina|bulharsky]] je ''вампир'', po [[Slovenčina|slovensky]] a po [[Čeština|česky]] ''upír'' (niekedy sa používa aj obmena vampír, prevzatá pravdepodobne z [[angličtina|angličtiny]]), po [[Poľština|poľsky]] ''wąpierz'' a ''upiór'', po [[ruština|rusky]] ''упырь'', po [[bieloruština|bielorusky]] ''упыр'', po [[ukrajinčina|ukrajinsky]] ''упирь''. Predpokladá sa, že v [[praslovančina|praslovančine]] bolo ''* ǫpirь'', čo má ďalej nejasnú etymológiu. Niektorí vedci slovo ďalej spájajú s [[turkické národy|turkickým]] označením čarodejnice, ktoré napríklad po [[Tatárčina|tatársky]] znie ''ubyr''. Etymológ [[Václav Machek|Machek]] spája slovo trochu kostrbato s [[dialekt]]icky slovenským slovesom ''vrepiť'', resp. hypotetickou [[prešmyčka|prešmyčkovou]] podobou ''* vъ-pěrъ'', čo sa prekladá ako ''zahryznúť sa, prisať sa, vraziť sa''.
Prvé zdokumentované použitie je vo staroruskom [[kolofón]]e – knihe žalmov, ktorý je podpísaný žartovnou prezývkou ''Упирь Лихый'' (Zlý upír) a ktorý je datovaný rokom 1047. Niekedy sa ako prvé použitie uvádza ruský [[Paganizmus|protipohanský]] [[traktát]] ''Slovo svätého Grigorija'' (Слово Святого Григория), ktorý sa zmieňuje o tom, že pohania uctievajú upírov. Tento spis pochádza pravdepodobne z [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočia]].
