Gabriel Bonnot de Mably: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 482 bajtov ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Chýbajúci tag <references />))
Značka: odstránenie referencie
|}}
 
'''Gabriel Bonnot de Mably''' (* [[14. marec]] [[1709]], [[Grenoble]], [[Francúzsko]] – † [[2. apríl]] [[1785]], [[Paríž]]) bol francúzsky historik a politický [[filozof|mysliteľ]]. Patril ku [[Prirodzené právo|prirodzeno-právnym]] a egalitárnym filozofom francúzskeho [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Spolu s [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseaom]] a [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesqueim]] sa stali vzorom pre legislatívu [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Mably navrhol ústavnú reformu Poľska a v závere svojho života napísal kritiku americkej ústavy.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gabriel Bonnot de Mably, prirodzeno-právny filozof osvietenstva, ktorý bol vyškrtnutý z dejín filozofie|url=https://davdva.sk/gabriel-bonnot-de-mably-prirodzeno-pravny-filozof-osvietenstva-ktory-bol-vyskrtnuty-z-dejin-filozofie/|vydavateľ=DAV DVA - kultúrno-politický magazín|dátum vydania=2019-02-18|dátum prístupu=2019-02-18|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=Perný}}</ref> Mably predložil rovnostársky program zmiernenia majetkovej nerovnosti. Uznával právo ľudu na [[revolúcia|revolúciu]], v prípade, že zákony a občianske práva nie sú v spoločnosti garantované a nie je možná iná, zákonná cesta. Vo svojej antropologickej koncepcii zdôrazňuje existenciu prirodzených spoločenských vlastností človeka; tie predurčila príroda k nastoleniu šťastnej a rovnostárskej spoločnosti.<ref name=":0" />
 
== Život ==
Narodil sa šľachtickej rodine, v meste Grenoble. Mablyho bratom bol osvietenský filozof [[Condillac]] a bratrancom encyklopedista [[Jean le Rond d’Alembert|Jean le Rond d‘Alembert]]. Osobne sa poznal [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseauom]], ktorý vychovával jeho synovcov. Vzdelanie získal na [[Jezuiti|jezuitskej]] škole v Lyone a v seminári Saint-Sulpice. Neskôr vstúpil do diplomatického zboru u kardinála Tencina. Po negatívnych skúsenostiach s dobovou spoločnosťou sa rozchádza s ideológiou aristokracie, aj s ideológiou liberalizmu a aktívne začína písať. Venuje sa otázkam republikánstva, rovnosti, prírodzeného stavu, ale aj histórii a filozofii dejín.<ref name=":0" /> Zomiera vo veku 76 rokov, 4 roky pred revolúciou, ktorú vo svojom diele predvídal.
 
== Dielo ==
24

úprav