Verzia z 11:37, 22. jún 2019 upraviť FreeMan20 (diskusia \| príspevky) 123 editací →‎Vznik života z pohľadu prírodných vied: Oprava pravopisu Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:42, 22. jún 2019 upraviť vrátiť FreeMan20 (diskusia \| príspevky) 123 editací →‎O definíciách života a dôsledkoch: Opravený preklep, Oprava pravopisu Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android Ďalšia úprava →
Riadok 37: Dnes sa teda v prírodných vedách na účely definície života uprednostňuje opis statických a dynamických vlastností živých bytostí, pričom je samozrejme predpokladom, že definujúci abstrahuje od života jeho samého. Filozofická biológia však dodnes viac-menej používa Aristotelovu definíciu (samopohyb, ''télos'' atď.) a považuje subjektivitu živej bytosti za základ pochopenia života, pričom statické a dynamické procesy chápe ako druhotné – ako podmienky pre uvedenú subjektivitu. Tieto dve koncepcie (prírodovedecká koncepcia a koncepcia ~~filozickej~~filozofickej biológie) si vlastne konkurujú už od staroveku. Výber koncepcie je však aj dnes rozhodujúci, lebo má praktické následky. Pri prírodovedeckej koncepcii (1) nevznikajú žiadne etické ani politické „predpisy“ pre zaobchádzanie so živými tvormi v oblasti ochrany prírody a zvierat a zaobchádzani s ľudmi, (2) v medicíne potom platí koncepcia [[iatrotechnológia\|iatrotechnológie]], čiže chápania choroby ako poruchy stroja a lekára ako opravára, a zdravie sa chápe ako „pocit úplnej telesnej, duchovnej a sociálne pohody človeka“ (čo by pri dôslednom dodržovaní bolo pre ľudstvo osudným). Naštastie sa však v medicíne uplatňuje aj staroveká filozofia, a teda filozoficko biologická koncepcia, ktorá je vyjadrená [[Hippokratova prísaha\|Hippokratovou prísahou]], ktorá zakotvuje akúsi lekársku stavovskú etiku (úctu pred životom) nevyplývajúcu z prírodovedeckej koncepcie života. == Pokusy o prírodovedeckú definíciu života ==

Život: Rozdiel medzi revíziami