Turzovci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
doplnenie dôležitých informácii o rode. Vytvorenie šablóny o rode, informácie a turzovsko - fuggerovskej spoločnosti. Male úpravy chýb Značky: možný spam vizuálny editor |
||
Riadok 1:
{{Infobox dynastia|Meno=Turzovci
(Thurzovci)|Erb=Turzo - coat of arms.png|Popis erbu=Erb rodu Turzovcov|Krajina=[[České kráľovstvo]], [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]]|Materská dynastia=|Tituly=Slobodní páni|Zakladateľ=[[Martin Turzo]] ([[Ján z Betlanoviec]])|Mýtický zakladateľ=|Rok založenia dynastie=[[14. století]]|Nástup dynastie na trón=|Zosadenie dynastie z trónu=|Posledná hlava dynastie=Adam Turzo v r. 1635 ( z spišskej vetvy)|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=1635|Národnosť=|Vetvy dynastie=spišská, oravsko-bytčianska, augsburská|Posledný panovník=}}[[Image:Lewocza - Kamienica Turzonow.JPG|thumb|right|Renesančný dom Turzovcov v [[Levoča|Levoči]] |358x358bod]]
[[Image:Nám.SNP ThurzovDom (B. s prava).jpg|thumb|right|Dom Turzovcov v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] |269x269bod]]
'''Turzovci''' (základný tvar ''Turzo'', historické slovenské písanie ''Thurzo'' alebo ''Turzo'', po nemecky ''Thurzo'' alebo ''Turzo'', po maďarsky ''Thurzó'') bol uhorský šľachtický rod. Jeho historicky najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko-nemeckých rodičov.
Pôvodné majetky rodu boli na [[Spiš (región)|Spiši]] v [[Betlanovce|Betlanovciach]], pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym
Vlastnili viacero strategických hradov [[Bytčiansky zámok|Bytča]], [[Oravský Podzámok]], na istý čas aj [[Spišský hrad]], [[Bojnický zámok|Bojnice]], [[Lietavský hrad|Lietava]], [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]] a [[Hlohovský zámok|Hlohovec]].
Za zarobené peniaze kupovali pozemky. Stali sa vlastníkmi panstiev [[Šintava]], [[Hlohovec]], [[Bojnice]], [[Tematín]], [[Trenčín]], [[Spiš (región)|Spiš]], [[Orava (región)|Orava]], [[Bytča]], [[Červený Kameň]], [[Hričov]], [[Lietava]], [[Zvolen]], Tokaj, a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku.
Po celé [[16. storočie]] a začiatkom [[17. storočia]] boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými [[župan]]mi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slavných univerzitách v [[Padovská univerzita|Padove]] a [[Wittenberg|Wittenbergu]]. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Thurzovci patrili k šlachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín Juraj III. Turzo sám v listoch používal termín " slovenský národ ".
Rodinní prislušnici sa priatelili s takými velikánmi ako bol [[Erazmus Rotterdamský|Erasmus Rotterdamský]] či [[Eliáš Láni]].
V roku [[1621]] vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku [[1635]] a [[1636]] Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.
== Významní príslušníci ==
*
*[[Juraj Turzo|Juraj I. Turzo]] (György de Bethléfalva Thurzo) 1430?-pred 1458
*[[Ján III. Turzo]] tiež ako Ján I. (1437-1508), kremnický obchodník, vrchný podnikateľ, synovia Ján IV., Juraj III. a Stanislav I.
* [[Ján IV. Turzo]] (* [[1466]]{{--}}† [[1520]])
*[[Žigmund IV. Turzo]] (cca 1465 -12.9.1512), humanista, biskup v Nitre, Transylvánií a Varadíne
* [[Stanislav I. Turzo]] (* [[1470]]{{--}}† [[1521]])▼
* [[
* [[
*[[Alexej I. Turzo]] (* [[1490]]-[[1543]]) uhorský dvorní sudca, obchodník v Krakove
*[[Bernard I. Turzo]] (1500-1551) gróf z Grafeneggu, zakladateľ rodovej línie
* [[František I. Turzo]] (* [[1512]]{{--}}† [[1574]])
*
▲*
* [[Imrich Turzo]] (* [[1598]]{{--}}† [[1621]])
*[[Ľudovít Turzo-Nosický|Ľudovít Turzo - Nosický]] - (1827 - 1896) advokát, verejný činiteľ, politik; portrét [[Jozef Božetech Klemens|Josef Božetěch Klemens]].
== <small>Thurzovsko–Fuggerovská mediarska spoločnosť</small> ==
Rozvoj stredovekej [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] súvisel s ťažbou a spracovaním strieborno-medenej rudy. V roku 1495 založil v meste podnikateľ [[Ján Thurzo]] (* 1437 – † 1508) šplajsovaciu medenú hutu a hámor a skoncentroval produkciu [[Meď|medi]] a [[Striebro|striebra]]. Postupne skúpil alebo prenajal bane v [[Staré Hory|Starých Horách]], [[Piesky|Pieskoch]] a [[Špania Dolina|Španej Doline]]. V podnikaní sa spojil s nemeckým bankárom [[Jakub Fugger|Jakubom Fuggerom]] (* 1459 – † 1525) z [[Augsburg|Augsburgu]], jedným z najbohatších mužov v Európe. Vlastnil bane, huty, lesy a nehnuteľnosti; podporil aj vznik [[Bratskej baníckej pokladnice]]. Podpísaním predbežnej zmluvy ''15. 11. 1494'' a zakladacej zmluvy 16. 3. 1495 vytvorili Thurzovci a [[Fuggerovci]] banskobystrickú podnikateľskú spoločnosť. ''Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť'' v časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejší v Európe.
Vyčerpávajúca práca a nedostatočné hygienické podmienky sa odrážali na zdravotnom stave baníkov a hutníkov. [[Fuggerovci]] preto v roku 1496 priviedli do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] nimi plateného lekára. Pre spoločnosť pracovali mnohí banskí odborníci – faktori, desiatky špecializovaných remeselníkov a veľa banských robotníkov.
[[Súbor:Betlanovce 3 SR1.jpg|náhľad|272x272bod|Kaštieľ v Betlanovciach " Koruna "]]
V rokoch 1521 až 1529 bol v službách aj [[Ján Dernschwam]], ktorý sa vypracoval na významnú osobnosť slovenského baníctva 16. storočia. [[Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť]] kúpila v Banskej Bystrici štyri domy na hlavnom námestí: ''Oberhaus'' (horný dom), na mieste ktorého dnes stojí [[Katedrála sv. Františka Xaverského]] (vtedajší kapitulský kostol), ''Unterhaus'' (dolný dom) známy ako ''Kammerhof,'' ktorý v rokoch 1913 až 1914 dôkladne prestavali s priechodom na terajšiu Národnú ulicu, ''Mittelhaus'' (stredný dom), dodnes nazývaný [[Thurzov dom]], v ktorom sídli [[Stredoslovenské múzeum]].
Vlastnili aj [[Stürtzerov dom]], ktorý stál na mieste dnešného biskupského sídla. Po smrti [[Ján Thurzo|Jána Thurzu]] prevzal vedenie jeho syn Juraj. Banskobystrický magistrát viedol s mediarskou spoločnosťou dlhodobý spor o porušovaní mestských výsad. Mesto síce prvý spor prehralo, no v nasledujúcom spore svoje práva už dokázalo potvrdiť. Po Jurajovom odchode do Nemecka nastúpili na jeho miesto bratia Alex a [[Ján Thurzo ml.]] V roku 1523 sa skončilo obdobie prenájmu kremnickej banskej a mincovej komory, krajina bola v hospodárskom rozvrate, spôsobenom aj zavedením menej hodnotnej drobnej mince moneta nova (1521) so zníženým obsahom striebra. V Banskej Bystrici a okolí vypukla séria vzbúr, ktoré prerástli do otvoreného povstania. Upokojenie sa nedostavilo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a po zatknutí jej domácich „konateľov“ vrátane [[Alex Thurzo|Alexa Thurzu]] (* 1490 – † 1543).
Thurzovci z podnikateľskej hry vypadli. Nevieme, či dobrovoľne, či ich odmietla fuggerovská strana. Alex Thurzo po prepustení z väzenia začal zmätky naprávať vo funkcii kráľovského pokladníka. Kráľ [[Ferdinand I.]] ho čoskoro odškodnil – stal sa kráľovským miestodržiteľom. Turecké nebezpečenstvo a politické pomery spôsobili, že Fuggerovci z mesta v roku 1546 definitívne odišli. Pri vyrovnávaní účtov mali smolu. Veľa listín zhorelo pri požiari mesta v roku 1500, iné boli vystavené iba na Thurzovcov. Po päťdesiatročnom hospodárení bola fuggerovská firma odškodnená za celý majetok mediarskej spoločnosti iba sumou 3 915 zlatých a 16 denárov. Kým Thurzovci pobudli v Banskej Bystrici viackrát, z Fuggerovcov mesto navštívil v roku 1538 iba jeden reprezentant – [[Ján Jakub Fugger]]
Čistý zisk Fuggerovcov a Thurzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 1495 až 1546 vyše dva a pol milióna zlatých. V uvedenom období sa Banská Bystrica stala križovatkou duchovného a technického života. Thurzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k mimoriadne čulým obchodným a spoločenským kontaktom stredoslovenských banských miest s Nemeckom, Českom, Poľskom, Sliezskom, a ďalšími vyspelými krajinami Európy.
<br />
{| class="wikitable"
|+''Produkcia medi a striebra Thurzovsko - Fuggerovskej spoločnosti''
!obdobie
!meď v t.
!ročný priemer v t.
!striebro v kg
!ročný priemer v kg
!celkový zisk
|-
|'''1494 - 1523'''
|49 453.5
|1545.5
|82 598
|2 581
|'''868 916'''
|-
|'''1526 - 1539'''
|16 153.5
|1 242.5
|27 527
|2 117
|'''1 297 192'''
|-
|'''1541 - 1545'''
|6 587.5
|1 089
|9 095
|1 516
|'''1 063 768'''
|}
V období svojho najväčšieho rozmachu bola slovenská meď resp. medená ruda (90% medenej rudy sa vyvážalo na spracovanie do [[Krakov|Krakova]] vďaka nižším daniam a následne sa meď vozila naspať na Slovensko na spracovanie - už vtedy to boli poriadni špekulanti ) vyvážaná do celého sveta, napr. do Číny, Indie a takmer všetkých európskych krajín. V období medzi 16. a 17. storočím spoločnosť vyprodukovala neuveriteľných '''125 000 ton medi čo nedokázal nikto iný na svete'''. Kvalitu bystrických hutníkov dokázala aj súťaž, ktorú nariadil panovník Ferdinand III. v roku 1633. Súťažili medzi sebou hutníci z Banskej Bystrice a Tirolska. Banskobystrickí robotníci vyrobili za rovnakých podmienok a pri polovičnej spotrebe paliva viac ako dvojnásobok medi.
== Zaujímavosť ==
Vedeli ste, že lode [[Krištof Kolumbus|Krištofa Kolumbusa]] mali pod čiarou ponoru medené opláštenie, ktoré malo trup lodí chrániť pred biologickými usadeninami? Práve toto opláštenie bolo s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyrobené práve z medi pochádzajúcej z okolia [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].
==Externé odkazy ==
*[http://genealogy.euweb.cz/hung/thurzo.html Rodokmeň] (Upozornenie: Na tejto stránke použili ako zdroj maďarské dokumenty najskôr z konca [[19. storočia]] a všetky mená pre Uhorsko jednoducho píšu v modernej maďarčine bez ohľadu na to, aké bolo pôvodné prvé či druhé meno osoby a či skutočné meno bolo slovenské, nemecké, české a podobne)
*https://www.pamatihodnosti.sk/pamatihodnost/?itemId=92
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=|vydanie=prvé vydanie|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=88}}
[[Kategória:Turzovci| ]]
| |||