Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava popisky obrázku
Ciernik M (diskusia | príspevky)
d typo + terminológia
Riadok 54:
 
== Patogenéza ==
Infekcia HIV sa cez lymfatické tkanivo epitelu pohlavných orgánov alebo priamo krvou šíri do lymfatického tkaniva, ktoré obsahuje folikulárne [[dendritické bunky]], ktoré slúžia ako rezervoár infekcie. V bunkách lymfatického tkaniva dochádza k rýchlemu množeniu vírusu a jeho uvoľňovaniu do krvi, ktorou sa dostávajú do všetkých orgánov, ktoré obsahujú lymfatické tkanivo s CD4+ lymfocytmi, kde sa ďalej množia. Niektoré takéto tkanivá - [[mozog]], [[kostná dreň]] slúžia tiež ako rezervoáre, kde je vírus uložený v CD4+ lymfocytoch. Zvláštne postavenie má lymfatické tkanivo v tráviacom trakte (GALT), ktoré je miestom počiatočného usídlenia vírusu a potom jeho rezervoárom. Vírusy, usídlené vnútri buniek nezasahuje obvyklá antiretrovírusová terapia, čo je dôvod, prečo sa vírus nedá z tela úplne eliminovať (takýto výnimočný prípad sa stal napr. pri liečbe pacientovej [[Akútna myeloidná leukémia|akútnej myeloidnej leukémie]] [[Kmeňová bunka|kmeňovými bunkami]] od CCR5-delta32 [[Homozygot|homozygotného]] darcu - jeho CD4+ lymfocyty nemali koreceptor, ktorý vírus HIV potrebuje na vniknutie do bunky). Pri rozmnožovaní vírusu CD4+ lymfocyty hynú, takže sa znižuje ich počet (čo je aj indikátorom progresie ochorenia) a pri poklese pod 200/nl je porucha špecifickej bunkovej imunity tak ťažká, že sa vyvíjajú závažné [[Oportúnna infekcia|oportúnne infekcie]] a nádory, charakteristické pre AIDS. Nakoľko CD4+ lymfocyty sú zapojené v systéme [[Bunková imunita|bunkovej imunity]], ktorá je namierená proti vírusom a parazitom, ale nie proti baktériám, oportúnne infekcie pri AIDS bývajú zriedka bakteriálne, ale vírusové, prvokové a parazitárne. Je porušená aj protinádorová imunita. Každý podnet (infekcia), vedúca k aktivácii imunitného systému, spôsobí aj zvýšenie replikácie vírusu.
 
== Prejavy ==
Riadok 81:
A. asymptomatické štádium: začína 2 - 6 týždňov po nakazení a u časti pacientov je bezpríznakové alebo príznaky rýchlo odoznejú. Postihnutý väčšinou nevyhľadá lekára, pritom je vysoko infekčný. Príznaky: generalizovaná [[lymfadenopatia]], orofaryngeálna kandidóza, kandidová [[vulvovaginitída]], orálna leukoplakia, bacilárna angiomatóza, lymfoidná intersticiálna pneumónia. Postihnutie imunity je často minimálne, ale postupne sa zhoršuje. Štádium trvá 2-8 rokov, ale rýchlosť progresie ochorenia je individuálna, niekedy veľmi pomalá.
 
B. symptomatické štádium: je rozvinutý [[imunodeficit]], počet CD4+ lymfocytov klesol na 300-500/ul a objavujú sa príznaky: horúčka, hnačka trvajúca viac ako mesiac, recidivujúci herpes zoster, trombocytopenická [[purpura]], [[Listerióza|listeróza]] (meningitída), cervikálna dysplázia alebo karcinóm in situ, recidivujúce [[Adnexitída|adnexitídy]], periférna neuropatia, toxoplazmóza mozgu, pneumocystová pneumonia, ezofageálna a pľúcna kandidóza, generalizovaná CMV infekcia a [[retinitída]], generalizovaná infekcia herpes simplex, recidivujúca pneumónia, recidivujúca salmonelová sepsa, mimopľúcna tuberkulóza a [[kryptokokóza]].
 
C. štádium AIDS: nastupuje bez účinnej liečby a pri pomalom postupe infekcie 8-10 rokov po infikovaní a spravidla končí úmrtím pacienta. Charakterizuje ho chronická kryptosporidióza, diseminovaná [[histoplazmóza]], diseminovaná [[kokcidiomykóza]], chronická [[izosporióza]] Kaposiho sarkóm, malígny lymfóm, primárny lymfóm mozgu, invazívny cervikálny karcinóm, progresívna multifokálna encefalopatia, HIV encefalopatia (AIDS [[demencia]]), wasting syndróm.
 
Označovanie štádií podľa CDC sa skladá z kódu štádia (A-C) a laboratórnej kategórie (1-3 podľa počtu CD4+ lymfocytov: 1- nad 500/ul, 2- 200-500/ul, 3- menej ako 200/ul), napr. HIV infekcia B2, C3 a podobne.
 
== Diagnostika ==
Diagnostika infekcie HIV je založená na testovaní [[Protilátka|protilátok]] z krvi pacienta a detekcii vírusového [[Antigén|antigénu]] p24, ktorý sa objavuje v krvi vo včasnom štádiu, potom vymizne a objaví sa až v štádiu AIDS. Protilátky sa v krvi objavia najskôr 3 týždne po infikovaní, antigén p24 o 6 dní skôr. Ešte o 5 dní včasnejšia je detekcia HIV RNA (ribonukleovej kyseliny vírusu), ktorá sa používa napríklad u darcov krvi. Nakoľko u niektorých ľudí môže byť tvorba protilátok spomalená, je potrebné napriek vysokej citlivosti súčasných testov vyšetrenie opakovať o 3 mesiace. Okrem tejto falošnej negativity testu sa môže vyskytnúť aj falošná pozitivita. V prípade pozitivity sa vykonáva vyšetrenie vírusovej nálože - stanovenie počtu kópii vírusu v plazme, čo je dôležitý údaj pre vedenie ďalšej liečby pacienta. Opakovanými vyšetreniami sa potom sleduje priebeh ochorenia a účinnosť liečby. Ďalšími vyšetreniami (napr. [[Genotypizácia|genotypizačné]]) sa dá zistiť rezistencia proti antivirotikám a získať údaje, potrebné pre ich správnu voľbu.
 
Ďalšími vyšetreniami sa zisťuje závažnosť a vývoj choroby. Zvláštne postavenie má vyšetrenie počtu CD4+ lymfocytov, u pacientov však býva potrebné využiť aj široké spektrum laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení pri stanovovaní diagnóz komplikujúcich a sprevádzajúcich ochorení.
 
K dispozícii sú dnes aj rýchle testy na stanovenie protilátok proti HIV a/alebo antigénu p24 v krvi, slinách a v moči, ich výsledky však treba overiť v laboratóriu.
Riadok 116:
 
* liečba primárnej infekcie
* liečba prebiehajúcej primoinfekcie s opakovane zisteným počtom CD4+ lymfocytov pod 350/ul
* liečba primárnej infekcie s ťažkými a pretrvávajúcimi prejavmi
* liečba chronickej HIV infekcie kategórii B a C podľa CDC kritérií
* liečba asymptomatickej chronickej infekcie za určitých okolností (ak je zistená vírusová nálož nad 100 000 kópií HIV/ml plazmy, ak je koinfekcia s hepatitídou B, alebo C, u pacientov nad 50 rokov, v gravidite, alebo ak má pacient HIV negatívneho partnera). Len za špecifických okolností sa indikuje pri počte CD4+ lymfocytov nad 500/ul.
 
Základným problémom býva dodržovanie liečebného režimu (compliance). Okrem výskytu nežiadúcich účinkov liečby k nepravidelnej liečbe vedie aj typické zloženie pacientskej populácie, v ktorej sa často vyskytujú nespolupracujúci a nezodpovední jedinci. Tomu sa s čiastočným úspechom predchádza používaním jednotabletových režimov (STR), pri ktorom je denná dávka všetkých liečiv integrovaná do jedinej tablety.