Bzince pod Javorinou: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Komunálne voľby 2018: starosta
Akul59 (diskusia | príspevky)
iné projekty, wikilinky
Riadok 36:
 
}}
'''Bzince pod Javorinou''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]].
 
== Poloha a geomorfologické členenie ==
Riadok 74:
Po tatárskom vpáde (1241{{--}}1242) bola krajina spustošená. Mnohé dediny zanikli, alebo zostali opustené. Zemepáni pozývali nových osadníkov na opustenú pôdu, ktorú bolo treba obrábať. V tom čase asi prišli i prví obyvatelia Bziniec.
 
Bzince ležali na pomedzí dvoch žúp - Nitrianskej a Trenčianskej. Podstatné súvislosti pre Bzince smerujú k dvom feudálnym panstvám - beckovskému a čachtickému. Významný vplyv na osídľovanie podjavorinského kraja malo Čachtické panstvo, ale ani počas kráľovského vlastníctva, ani za Matúša Čáka Trenčianskeho Bzince nepatrili k jeho majetkom. Nepatrili k nemu ani koncom 14. storočia. Preto ich nenachádzame ani v darovacej listine z roku 1392, v ktorej kráľ Žigmund daroval Čachtické panstvo i s rozsiahlymi majetkami 23 dedín (vrátane Hrušového, Lubiny, Starej Turej a ďalších) vernému služobníkovi [[Stibor zo Stiboríc|Štiborovi zo Štiboríc]]. Bzince sa do Čachtického panstva dostali až oveľa neskôr - začiatkom 16. storočia.
 
=== Bzince v 17. - 19. storočí ===
Riadok 136:
 
== Rodáci ==
Určite najznámejšou rodáčkou je národná umelkyňa [[Ľudmila Podjavorinská|Ľudmila Riznerová - Podjavorinská]]. Narodila sa [[26. apríl]]a [[1872]] v Horných Bzinciach - učiteľovi Karolovi Riznerovi ako ôsme dieťa. Jej otec bol zaneprázdnený školou a nemohol sa veľmi venovať rodine. Ľudmila rástla pod vedením evanjelického kňaza Jána Lešku, zásluhou ktorého začala písať. Bola prvou slovenskou spisovateľkou, ktorá bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národná umelkyňa]] ([[1947]]). V Bzinciach prežila väčšinu života, ale v roku [[1910]] sa presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Písala hlavne pre deti a mládež, ale písala poviedky i pre dospelých, hlavne so sociálnou tematikou. Zomrela [[2. marec|2. marca]] [[1951]], pochovaná je na cintoríne v Bzinciach pod Javorinou. Dňa 23. októbra [[1960]] bola odhalená pamätná tabuľa národnej umelkyne Ľ. R. Podjavorinskej na jej rodnom dome. Slávnostného aktu sa zúčastnili občania z celého podjavorinského kraja a veľa významných osobností, medzi ktorými napr. [[Maša Haľamová]], [[Hana Zelinová]] ai. Pri tejto príležitosti bola sprístupnená i pamätná izba, kde je sústredené jej bytové a pracovné zariadenie, ako i rôzne rukopisy, fotografie, a iné.
 
Ďalšou významnou osobnosťou bol prof. PhDr. [[Rudolf Macúch]]. Narodil sa 16. októbra [[1919]]. Študoval na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a bol evanjelickým farárom. Zaujímal sa o semitskú filozofiu a arabistiku. Ovládal 54 svetových jazykov. V roku [[1949]] odcestoval do [[Irán]]u, kde sa i oženil. Neskôr pôsobil v [[Oxford]]e a [[Berlín]]e, kde prednášal na univerzite. Zomrel nečakane dňa [[24. júl]]a [[1993]] v Berlíne. Pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín mu v Bzinciach odhalili pamätnú tabuľu, ktorá sa nachádza na budove Obecného úradu.
Riadok 142:
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
 
== Externé odkazy ==