Wikipédia:Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 35:
{{ruský výhonok}}
{{srbský výhonok}}
{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Srbská republika
| 2. pád názvu = Srbska
| Vlajka = Flag_of_Serbia.svg
| Znak = Coat_of_arms_of_Serbia.svg
| Poloha = Location Serbia Europe.png
| Motto = Само слога Србина спасава (Samo sloga Srbina spasava)<br/>Iba jednota zachráni Srbov
| Hymna = Боже правде (Bože pravde)<br/>Spravodlivý Bože<br/><center>[[Súbor:Serbian National Anthem, instrumental.oga|center|]]</center>
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Република Србија
| Krátky miestny názov = Србија
| Hlavné mesto = [[Belehrad]]
| ŠírkaSt = 44
| ŠírkaMin = 48
| ŠírkaSJ = S
| DĺžkaSt = 20
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Belehrad
| Úradné jazyky = [[srbčina]]
| Regionálne jazyky = [[maďarčina]], [[slovenčina]], [[rumunčina]], [[rusínčina]]
| Demonym = Srb, Srbka<ref>[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Srbsko&s=exact&c=S386&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovenské slovníky]</ref>
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = prezident<br/>predseda vlády<br/>predseda národného<br>zhromaždenia
| Politickí predstavitelia = [[Aleksandar Vučić]]<br/>[[Ana Brnabićová]]<br/>[[Maja Gojković]]
| Vznik = [[5. júna]] [[2006]]
| Susedia = [[Maďarsko]], [[Chorvátsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Čierna Hora]], [[Albánsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Bulharsko]], [[Rumunsko]]
| Rozloha = 88 361
| Poradie rozloha = 111
| Rozloha vody =
| Percento vody = 0,13
| Odhad počtu obyvateľov =7 001 444
| Rok odhad počtu obyvateľov =2017
| Poradie odhad počtu obyvateľov =104
| Sčítanie počtu obyvateľov = 7 243 007
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2013
| Hustota obyvateľstva = 91,1
| Poradie hustota = 121
| HDP =50,139 mld.
| Rok HDP =2019
| Poradie HDP =86
| HDP na hlavu =17 076
| Poradie HDP na hlavu =83
| HDI =0,787
| Rok HDI =2017
| Poradie (HDI) =67
| Kategória HDI =vysoký
| Mena = [[Srbský dinár]]
| Kód meny = RSD
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = SRB
| Kód motorových vozidiel =
| Internetová doména = [[.rs]]
| Smerové telefónne číslo = 381
| Poznámky =
}}
{{aktualizovať}}
{{odporúčanie}}
'''Srbsko''' ({{vjz|srp|Србија – Srbija}}), dlhý tvar '''Srbská republika''' ({{vjz|srp|Република Србија - Republika Srbija}}) je parlamentná [[republika]], ktorá sa nachádza v strede [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. Hlavným mestom je [[Belehrad]], ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol, ležiaci na sútoku [[Sáva (rieka)|Sávy]] a [[Dunaj]]a.
Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku [[1991]] rozpad [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a odčlenenie [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] [[3. jún]]a [[2006]]. Nepokojný juhosrbský región [[Kosovo]] vyhlásil [[17. február]]a [[2008]] bez súhlasu Belehradu samostatnosť, čo vyvolalo vlnu nepokojov a nesúhlas Srbska. Napriek dohodám, ktoré upravujú bežný styk s Kosovom, Srbsko jeho nezávislosť neuznáva a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou [[Európska únia|Európskej únie]].
== Polohopis ==
{{Hlavný článok|Geografia Srbska}}
Susedmi Srbska sú na východe [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]], na juhu [[Severné Macedónsko]] a [[Albánsko]] (resp. medzinárodne sporné [[Kosovo]]), na juhozápade [[Čierna Hora]], na západe [[Bosna a Hercegovina]] a [[Chorvátsko]] a na severe [[Maďarsko]].
Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny [[Panónska panva|Panónskej panvy]], do východných regiónov zasahujú pohoria [[Karpaty]] a [[Stará planina]], južnú a západnú časť Srbska pretínajú [[Dináre]].
Zo severu na juhovýchod preteká štátom [[Dunaj]], ktorý tu postupne priberá prítoky [[Tisa]], [[Sáva (rieka)|Sáva]] (jej prítok [[Drina]]) a [[Velika Morava]], vytvárajúce rozsiahle nížiny.
== Dejiny ==
Na území dnešného Srbska sa [[Slovania]] ([[Srbi]]) usadili počas [[6. storočie|6. storočia]]. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom [[Byzancia|Východorímskej ríše]], a tak sa tu uchytilo [[pravoslávie]]. V polovici [[10. storočie|10. storočia]] vzniklo prvé kráľovstvo v [[Raška (región)|Raške]], ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády [[cár]]a [[Štefan Uroš IV. Dušan|Štefana Dušana]] ([[1331]] – [[1355]]) bola väčšina [[Balkán]]u ovládaná Srbskom. Najvýznamnejšou panovníčkou Srbska sa
Po [[Bitka na Kosovom poli|bitke na Kosovom poli]] v roku [[1389]] sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Po početných povstaniach Srbsko v roku [[1878]] získalo samostatnosť (mesto [[Belehrad]] a okolie už v roku [[1867]]). V roku [[1912]] sa Srbsko zúčastnilo [[prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojny]] spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu [[Kosovo|Kosova]] a časť [[Macedónia|Macedónie]].
V roku [[1914]] v [[Sarajevo|Sarajeve]] srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo [[Rakúsko-Uhorsko]] Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa Srbsko stalo súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva SHS]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bola v krátkom ťažení Osi [[Juhoslávia]] na jar [[1941]] porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou [[Nezávislý štát Chorvátsko|bábkového Chorvátska]]. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol [[Josip Broz Tito]].
Od roku [[1945]] bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. Potom sa [[republika]] rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno – [[Srbsko a Čierna Hora]]. V roku [[2006]] vyhlásila [[Čierna Hora]] po tesnom [[Referendum o nezávislosti Čiernej Hory|referende]] nezávislosť ([[3. jún]]a) a [[5. jún]]a Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Srbska}}
{{Hlavný článok|Zoznam miest v Srbsku}}
Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – [[Vojvodina]] a [[Kosovo a Metohija]] ''(ktoré sa [[17. február]]a [[2008]] vyhlásilo za zvrchovanú [[Kosovo|Kosovskú republiku]])'' – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. [[Centrálne Srbsko]], netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).
== Obyvateľstvo ==
=== Etnické zloženie obyvateľstva<ref>http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20</ref> ===
* [[Srbi]] 82,86 %
* [[Maďari]] 3,53%
* [[Bosniaci]] (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
* [[Rómovia]] 1,44 %
* [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]] 1,08 %
* [[Chorváti]] 0,94 %
* [[Čiernohorci]] 0,92 %
* [[Slováci]] (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
* [[Bulhari]] 0,27 %
* [[Rusíni]] (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %
=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Štatistický úrad Srbskej republiky
| titul = Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva
| url = http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf
| dátum vydania = máj 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 30.08.2011
| vydavateľ = webrzs.stat.gov.rs
| miesto =
| jazyk = po srbsky
}}</ref>:
* [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 84,1 %
* [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíci]] (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
* [[Islam|moslimovia]] (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
* [[Protestantizmus|protestanti]] ([[Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku|hlavne vo Vojvodine]]) 1,44 %
* a iní 4,78 %
=== Jazyky ===
Úradným jazykom je [[srbčina]], vo [[Vojvodina|Vojvodine]] aj [[maďarčina]], [[slovenčina]], [[rumunčina]], [[chorvátčina]] a [[rusínčina]].
== Kultúra ==
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi [[Západorímska ríša|Západorímskou ríšou]] a [[Východorímska ríša|Východorímskou ríšou]] pozdĺž [[Dunaj]]a, rovnako prechádzala hranica medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskom-Uhorskom]]. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala [[Byzantská ríša]]. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Serbia}}
{{Administratívne členenie Srbska}}
{{CEFTA}}
{{Európa}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Srbsko| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
| |||