Opava (Česko): Rozdiel medzi revíziami

Prvé dôkazy osídlenia pochádzajú už zo [[Paleolit|staršej doby kamennej]], odkedy archeologické nálezy potvrdili takmer nepretržitú prítomnosť osídlenia tunajšieho územia. Významné bolo slovanské hradisko v [[Kylešovice|Kylešoviciach]], ktoré patrilo s najväčšou pravdepodobnosťou Holasickému kmeňu, podľa ktorého sa nazýva aj neďaleká obec [[Holasovice]]. Stredoveké osídlenie Opavy sa konštituovalo zrejme v [[12. storočie|12. storočí]] v podobe kupeckej osady, situovanej blízko brodu cez rieku Opavu, na obchodnej ceste z [[Morava (región)|Moravy]] do [[Poľsko|Poľska]]. Táto cesta bola súčasťou "[[Jantárová cesta (história)|Jantárovej cesty]]" spájajúcej [[Jadranské more|Jadran]] s [[Baltské more|Baltom]]. Prvá písomná zmienka pochádza z z listiny z 26. decembra [[1195]], v ktorej olomoucké knieža [[Vladimír Olomoucký|Vladimír]] daroval premonštrátskemu kláštoru na [[Kláštor Hradisko|Hradisku]] pri [[Olomouc]]i dedinu [[Bojanovice (Zlobice)|Bojanovice]]. Nie je však jasné, či je autentická alebo ide o neskoršie falzum spomínaného kláštora. Prvá spoľahlivá písomná zmienka tak pochádza z roku [[1201]] v privilégiu českého kráľa [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Müller | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Müller | priezvisko2 = Žáček | meno2 = Rudolf | odkaz na autora2 = Rudolf Žáček | spoluautori = a kol. | titul = Opava | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2006 | isbn = 80-7106-808-X | kapitola = První opavské století | strany = 43-44 | jazyk = česky}}</ref> Význam a postavenie kupeckej osady potvrdil mestský štatút, ktorý získala niekedy okolo roku [[1215]] a tak kráľovský dekrét z roku [[1224]] už hovorí o Opave ako o meste.

Opava zostávala centrom kniežatstva, hoci rozsah právomocí a tým aj význam ústredného mesta s postupnými centralizačnými tendenciami [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] klesali. Národnostné zloženie mesta sa postupne menilo v prospech nemeckého obyvateľstva a v [[20. roky 18. storočia|20. rokoch 18. storočia]] predstavovali [[Česi]] len asi sedminu obyvateľov Opavy. Porážka [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a rozdelenie [[Sliezsko|Sliezska]] medzi [[Prusko]] a [[Rakúsko]] vynieslo Opavu do pozície centra rakúskeho Sliezska. Svoje sídla si tu vedľa úradov postavil rad príslušníkov sliezskej šľachty. Význam mesta v [[19. storočie|19. storočí]] podčiarklo aj konanie tzv. Opavského kongresu v roku [[1820]], na ktorom sa zišli európski panovníci (rakúsky cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]], ruský cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] a pruský kráľ [[Fridrich Wilhelm III.|Fridrich Wilhelm III]]).

V oblasti priemyslu vzniklo niekoľko prevažne textilných podnikov. V roku [[1825]] bol vybudovaný pivovar, v polovici [[19. storočie|19. storočia]] vznikli na predmestí dva cukrovary. Významným impulzom pre rozvoj priemyslu bolo otvorenie železničného spojenia v rámci [[Severná železnica cisára Ferdinanda|Severnej dráhy cisára Ferdinanda]] v roku [[1855]]. Ako hlavné mesto Rakúskeho Sliezska bola Opava aj významným správnym a samosprávnym centrom; sídlil tu Sliezsky zemský snem, na čele ktorého stál hajtman a zemský výbor. Štátnu správu pre Sliezsko tu vykonával zemský prezident a krajinská vláda, sídlil tu tiež krajinský súd. V roku [[1883]] bolo v Opave založené české gymnázium, v roku [[1877]] Matice opavská. Vychádzal tu Opavský besedník, potom Opavský týždenník, z nemeckých novín Troppauer Zeitung. Politická a národnostná situácia sa vyhrotila po skončení [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], kedykeď sa Opava v závere roku [[1918]] stala hlavným mestom provincie [[Sudety (región)|Sudety]]. Pokus o revoltu voči vytvárajúcemu sa [[Prvá česko-slovenská republika|československému štátu]] skončil obsadením mesta československými vojenskými oddielmi bez boja [[18. december|18. decembra]] [[1918]].

Až do roku [[1928]] bola Opava hlavným mestom československého [[Sliezsko|Sliezska]]. V súvislosti s vytvorením krajiny Moravskosliezskej prestala byť sídlom krajinských úradov, no v meste stále prevažovalo nemecké obyvateľstvo, podliehajúce najmä v 2. polovici 30. rokov nacistickej ideológii Henleinovej Sudetonemeckej strany. Táto časť privítala pripojenie k nacistickému Nemecku v roku [[1938]] a Opava sa stala hlavným mestom jedného z troch vládnych obvodov v obsadených SudetochSudetách. V [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo mesto oslobodené [[24. apríl]]a [[1945]], avšakno za cenu veľmi ťažkých strát. Bola zničená takmer tretina mesta a nepracovala ani jediná továreň. Nemecké obyvateľstvo bolo odsunuté a mesto zmenilo nielen svoj vzhľad, ale aj národnostný ráz. Už v októbri [[1945]] zahájilazačala činnosť stála profesionálna česká scéna Sliezskeho národného divadla, v roku [[1948]] bol v Opave zriadený SlezskýSliezsky študijný ústav, dnes súčasť Sliezskeho zemského múzea. V rokoch [[1953]]-[[1959]] pôsobila v meste Vyššia škola pedagogická, prenesená potom do [[Ostrava|Ostravy]].

Opava je štatutárnym mestom, ktoré je len čiastočne územne členené. Centrálna oblasť mesta sa nečlení na mestské časti a je spravovaná priamo zastupiteľstvom a magistrátom mesta. V rokoch 1976 - 1991 bola súčasťou mesta i obec [[Chvalíkovice]].

* [[Walter Seidl]] ([[1905]] – [[1937]]), sliezsky, nemecky pišúcipíšuci spisovateľ

Prvé zmienky sú v Knihe opavských mešťanov, ktorá bola vedená od roku [[1723]]. Do tejto knihy sa po prerokovaní v mestskej rade zapisovali mená obyvateľov, ktorým bolo udelené právo mešťanské. Do roku [[1850]] je tu uvedených 3 500 mien. V roku [[1842]] boli prijaté nové pravidlá, podľa ktorých boli menovaní čestní občania mesta.

* [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]], 1947

Dňa 3. 6. 1995 Zastupiteľstvo mesta Opavy zbavilo čestného občianstva mesta J. V. Stalina a Klementa Gottwalda.