Stoicizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vysvetlenie stoy, skonkrétnenie Maľovanej Stoy |
Odkaz na kynizmus |
||
Riadok 5:
Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, t. j. dosiahne stav [[apatia|apatie]] a [[aponia|aponie]], ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj (athaumazia a ataraxia). Ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne [[logos]]. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.
Vedúcou myšlienkou stoickej filozofie bola snaha nájsť a spracovať morálne zásady pre vtedajšieho človeka. V záujme tohto úsilia jej tvorcovia spočiatku nadväzovali na [[Kynizmus|kynikov]], považujúc [[Sokrates|Sokrata]], [[Antisténes z Atén|Antisténa]] a [[Diogenes zo Sinope|Diogena zo Sinope]] za svojich učiteľov.
V teórii poznania stoici zastávali názor, že poznanie sa zakladá na jednotlivých zmyslových predstavách. Stoici delili filozofiu na logiku, fyziku a etiku.
| |||