Hypatia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
→‎Úvodná sekcia: prepracovanie
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
→‎Úvodná sekcia: rané kresťanstvo sa udáva po koncil
Riadok 16:
Hypatia je známa tým, že konštruovala [[astroláb]]y a [[hustomer|hustomery]]; avšak nevynašla ich, pretože sa používali už dlho pred jej narodením. Hoci bola [[pohanstvo|pohankou]], bola tolerantná ku [[Rané kresťanstvo|kresťanom]] a učila mnoho kresťanských žiakov, vrátane neskoršieho biskupa [[Synesios z Kyrény|Synesia]]. Staroveké pramene svedčia o tom, že Hypatia bola veľmi obľúbená medzi pohanmi aj kresťanmi a vytvorila si veľký vplyv na politickú elitu Alexandrie. Ku koncu života radila [[Orestes (prefekt)|Orestesovi]], rímskemu [[prefekt]]ovi Alexandrie, ktorý mal politický spor s biskupom [[Cyril Alexandrijský|Kyrillom]]. Šírilo sa o nej, že to ona bráni Orestésovi zmieriť sa Kyrillom a v marci roku [[415]] bola zavraždená zberbou spomedzi kresťanov, vedenou [[lektor]]om menom Peter.
 
Vražda Hypatie šokovala ríšu a vytvorila z nej „[[mučeník|mučeníčku]] filozofie“, či „mučeníčku pohanstva“. Viedla budúcich neoplatonikov, ako bol [[Damaskios]], k tomu, aby sa stali čoraz horlivejšími v kritike kresťanstva. Počas [[stredovek]]u bola Hypatia kooptovaná ako symbol [[Božské cnosti|kresťanských cností]] a učenci veria, že jej život je súčasťou základov legendy [[Katarína Alexandrijská|Kataríne Alexandrijskej]]. Od [[18. storočie|18. storočia]] (najmä v [[deizmus|deistických]] a [[osvietenstvo|osvietenských]] kruhoch) sa život Hypatie opakovane objavuje ako predmet interpretácií autorov novovekej a modernej literatúry, ktorí si o nej často vytvárajú svoj vlastný a skutočnosti nie úplne zodpovedajúci obraz a stáva sa symbolom kritiky [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolicizmu]], hoci žila v období [[Ranéprvotnej kresťanstvo|raného kresťanstva]]cirkvi a katolicizmus, [[pravoslávie]], ani [[protestantizmus]] ešte neexistovali. V [[19. storočie|19. storočí]] Hypatiu európska literatúra, zvlášť novela [[Charles Kingsley|Charlesa Kingsleyho]] ''Hypatia'' z roku 1853, romantizuje ako „poslednú z [[Heléni|Helénov]]“. V [[20. storočie|20. storočí]] sa Hypatia začína zobrazovať ako ikona boja za [[Práva žien|ženské práva]] a prechodkyňa pre [[feminizmus|feministické hnutie]]. Koncom dvadsiateho storočia niektoré zobrazenia spojili Hypatiinu smrť so zničením [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnice]] napriek historickému faktu, že Alexandrijská knižnica neexistovala už počas Hypatiinho života.
 
== Životopis ==