Bzince pod Javorinou: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
iné projekty, wikilinky |
Cesko-Slovensko na Ceskoslovensko |
||
Riadok 96:
Vypuknutie vojny znamenalo i pre obec - vtedy ešte Horné a Dolné Bzince - výrazné zhoršenie podmienok života. Muži do 40 rokov museli narukovať a veľa rodín zostalo bez živiteľov. Z Dolných Bziniec narukovalo 125 mužov. 36 ich padlo do zajatia, piati sa vrátili ako príslušníci česko-slovenského zahraničného odboja, 26 ako zajatci a piati boli nezvestní. 25 vojakov zahynulo na bojisku alebo zomrelo v nemocniciach. V obci vypuklo rabovanie, do ktorého sa okrem vojakov a cudzích ľudí zapojili aj Bzinčania. Viedol ich hlad, pomsta a nenávisť. Tá sa obrátila hlavne na židovské, ale aj kresťanské domy. Postupne sa atmosféra upokojovala a život sa vracal do starých koľají. Spoluobčania nezabudli na tých, ktorí sa z frontov nevrátili. Zo zbierok jednotlivcov i organizácií im postavili v Horných Bzinciach i v Hrušovom pamätníky. Autormi oboch boli Vladimír Becka a Antonín Svoják.
Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918. Rozpadlo sa Rakúsko - Uhorsko a vznikli nové nástupnícke štáty. Jedným z nich bolo i
=== Bzince v novom štáte ===
Štátny prevrat mal pre rozvoj obce veľký význam. Obec sa hospodársky povzniesla a začala prosperovať. V poľnohospodárstve sa objavili nové stroje na parný alebo benzínový pohon. Zlepšilo sa i obrábanie pôdy, používali sa umelé hnojivá a pestovali sa rôzne plodiny. V roku [[1931]] bolo v Bzinciach zavedené elektrické osvetlenie a bolo rozmiestnených 9 lámp. V obci bol čulý obchodný ruch. Pracovalo tu niekoľko mlynov, boli tu 2 dielne na výrobu cementovej škridle, tehelňa na výrobu pálenej tehly, pálenica a veľa obchodov so zmiešaným tovarom. Na hospodárske aj kultúrne povznesenie obce mal vplyv i podomový obchod, ktorý tu mal dlhú tradíciu. Bzinčania predávali po celej Európe. Obchodníci chodili s výšivkami až do Rumunska a Talianska, ale väčšinou predávali na [[Morava (región)|Morave]] a v [[Česko|Čechách]] - najmä v [[Praha|Prahe]] a kúpeľných mestách. Vďaka podomovému obchodu sa zvýšila životná úroveň Bzinčanov. Prejavilo sa to i na zariadení domácností, v ktorých sa stále viac objavovali sporáky, moderný nábytok ai. Ľudia odkladali svoje kroje a začali sa obliekať do moderných šiat.
Mládež navštevovala novovybudované Štefánikovo gymnázium v Novom Meste nad Váhom, meštiansku školu, hospodársku školu a dievčatá školu Živeny. Zaujímavosťou je, že dňa 23. septembra [[1921]] prechádzal cez obec prvý prezident
=== Druhá svetová vojna ===
Keď sa v Nemecku dostal k moci [[Hitler]], začal systematicky uskutočňovať svoje plány, ktoré spísal vo svojom diele [[Mein Kampf]]. Za prvoradý cieľ si kládol vytvorenie tzv. Veľkonemeckej ríše, ktorá mala pozostávať z Nemecka, Rakúska,
[[18. december|18. decembra]] [[1938]] sa konali voľby do Slovenského snemu, vtedy už autonómneho Slovenska. [[14. marec|14. marca]] schválil Slovenský snem vytvorenie samostatného slovenského štátu - [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Nastala nepriaznivá situácia pre [[Židia|Židov]], a preto i jediná židovská rodina Kellermonovcov bola deportovaná. Všetci členovia tejto rodiny (jedna žena a dvaja muži) zahynuli v pracovnom tábore [[Osvienčim]].
| |||