Wikipédia:Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 779:
[[Kategória:Jazyky v Bulharsku]]
[[Kategória:Jazyky na Slovensku]]
{{Infobox jazyk|
Názov = Macedónčina|
Natívny názov = македонски јазик, makedonski jazik |
štáty = [[Severné Macedónsko]], [[Albánsko]], [[Bulharsko]], [[Čierna Hora]], [[Grécko]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]] |
región = [[Balkánsky polostrov|Balkán]] |
počet hovoriacich = 2 046 209 v Severnom Macedónsku (stav 2001) a asi 800 000 mimo MK|
poradie = 88 |
klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]]
*[[Slovanské jazyky]]
**[[Južnoslovanské jazyky]]
***'''Macedónčina''' |
písmo = [[Cyrilika]] |
úradný = {{minivlajka|Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] |
regulátor = Institu za makedonski jazik "Krste Petkov Misirkov" |
iso1 = mk |
iso2 = mac (B)<br />mkd (T) |
iso3 = mkd |
sil = MKD |
kód Wikipédie = mk |
Meno wikipédie = Википедија, слободна енциклопедија
}}
[[Obrázok:Idioma macedonio.PNG|náhľad|vpravo|Rozšírenie macedónčiny]]
'''Macedónčina''' je [[Indoeurópske jazyky|indoeurópsky jazyk]], a patrí do [[Južnoslovanské jazyky|južnej]] vetvy [[Slovanské jazyky|slovanských jazykov]]. Spolu s blízko príbuznou [[bulharčina|bulharčinou]] patrí medzi [[analytické jazyky]] – to znamená, že [[podstatné mená]] sa neskloňujú a vzťahy medzi vecami vyjadruje pomocou [[predložky|predložiek]]. Typické pre macedónčinu i [[bulharčina|bulharčinu]] je používanie členov ako je to napríklad v [[rumunčina|rumunčine]] alebo vo [[švédčina|švédčine]]. Používanie členov sa v žiadnych ďalších súčasných [[slovanské jazyky|slovanských jazykoch]] nevyskytuje. Pozor na dôsledné rozlišovanie slovanskej macedónčiny od tzv. starej macedónčiny, čo je jazyk podobný gréčtine a s tou slovanskou macedónčinou nemá nič spoločné.
Macedónsky sa hovorí v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]], kde je [[úradný jazyk|úradným jazykom]]. Menší počet macedónsky hovoriacich ľudí je v [[Srbsko|Srbsku]], [[Čierna Hora|Čiernej Hore]], [[Albánsko|Albánsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada|Kanade]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]] a ďalších krajinách [[Európa|Európy]]. Celkovo ňou hovorí niečo medzi 2-3 miliónmi ľudí.
== Abeceda ==
Macedónčina používa abecedu - [[cyrilika]], ktorá je odvodená z hlaholiky, ktorú vytvoril sv. Cyril a Metod.
Pri kodifikácii v roku 1945 bola upravená podľa srbskej cyriliky. Macedónska cyrilika má 31 znakov.
Písmená rozdielne medzi [[srbčina|srbskou]] a macedónskou cyrilikou - líšia sa trochu vo výslovnosti, ale pri prepise srbských slov do macedónčiny a naopak, sa navzájom nahradzujú - ide vlastne o rovnaké písmeno, ktorého výslovnosť sa vplyvom rozdielnych podmienok začala líšiť. V severomacedónskych nárečiach je výslovnosť týchto macedónskych písmen totožná so srbskou:
'''Ќ, ќ''' [transkripcia do latinsky ako ḱ] (palatalizované "zmäkčené" k) vyslovuje sa ako [k(j)´, ť] oproti srbskému '''Ћ, ћ (Ć, ć)''' (výslovnosť medzi č a ť)
'''Ѓ, ѓ''' [transkripcia do latinky ako ǵ] (palatalizované "zmäkčené" g) vyslovuje sa ako [g(j)´, ď] oproti srbskému '''Ђ, ђ (Đ, đ, Dj, dj)''' (výslovnosť medzi č a ť)
Jedinečným písmenom, ktoré sa nepoužíva v žiadnom inom jazyku píšucom sa v cyrilike je '''Ѕ, ѕ''' vyslovuje sa ako slovenské "dz"
{| class="wikitable"
|+ Macedónska abeceda
|-
! Veľké písmená
! Malé písmená
! Prepis do latinky [výslovnosť]
|-
| А || а || a [a]
|-
| Б || б || b [b]
|-
| В || в || v [v; na konci slova a pred spoluhláskou spodobuje sa na f podobne ako v češtine]
|-
| Г || г || g [g]
|-
| Д || д || d [d]
|-
| Ѓ || ѓ || ǵ [palatalizované ǵ, ď]
|-
| Е || е || e [e]
|-
| Ж || ж || ž [ž]
|-
| З || з || z [z]
|-
| Ѕ || ѕ || dz [dz]
|-
| И || и || i [i]
|-
| Ј || ј || j [j]
|-
| К || к || k [k]
|-
| Л || л || l [l]
|-
| Љ || љ || lj [ako slovenské ľ]
|-
| М || м || m [m]
|-
| Н || н || [n [n]
|-
| Њ || њ || nj [ako slovenské ň]
|-
| О || о || o [o]
|-
| П || п || p [p]
|-
| Р || р || r [r]
|-
| С || с || s [s]
|-
| Т || т || t [t]
|-
| Ќ || ќ || ḱ [palatalizované k', kj, ako naše ť]
|-
| У || у || u [u]
|-
| Ф || Ф || f [f]
|-
| Х || х || x [ako slovenské ch]
|-
| Ц || ц || c [c]
|-
| Ч || ч || č [č]
|-
| Џ || џ || dž [ako slovenské dž]
|-
| Ш || ш || š [š]
|}
== Zvláštnosti macedónskej gramatiky ==
Zvláštnosťou macedónčiny aj [[bulharčina|bulharčiny]] je používanie členov. [[Bulharčina]] však používa iný typ členov ([[bulharčina|porovnaj bulharské a macedónske členy]]). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v [[rumunčina|rumunčine]] a [[švédčina|švédčine]].
{| class="wikitable"
|+ Určitý člen
|-
! rowspan="2" | Rod
! colspan="3" | Vzdialenosť
|-
! nešpeficikovaná
! bližšie k hovoriacemu (''(tento)tu'')
! bližšie k poslucháčovi (''tam(ten)'')
|-
! Mužský rod
| -от
| -ов [vyslovuje sa of]
| -он
|-
! Ženský rod
| -та
| -ва
| -на
|-
! Stredný rod
| -то
| -во
| -но
|-
! Množné číslo (všetky rody)
| -те
| -ве
| -не
|}
Použitie určitého a neurčitého člena je obdobné ako v [[nemčina|nemčine]]. Keď sa daná vec spomína po prvýkrát, člen sa nepoužíva. Pri opakovanom spomínaní predmetu sa už podstatné meno používa s členom.
Napríklad:
Ние живееме во '''стан'''. '''Стан''''''от''' ни е трособен.
Nie živeeme vo '''stan'''. '''Stan''''''ot''' ni e trosoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.
Ние живееме во '''стан'''. Наши'''от''' стан е трособен.
Nie živeeme vo '''stan'''. Naši'''ot''' stan e trosoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.
Príklady použitia jednotlivých typov členov:
{| class="wikitable"
|-
! Macedónsky
! Transkripcia
! Výslovnosť
! Slovensky
|-
| Градот е убав. || Gradot e ubav. || Gradot e ubav || Mesto je pekné. ||
|-
| Градов е убав. || Gradov e ubav. || Gradof e ubav || Toto mesto je pekné. || Napríklad ste v Bratislave<br /> a konštatujete, že Bratislava je pekné mesto.
|-
| Градон е убав. || Gradon e ubav. || Gradon e ubav || Tamto mesto je pekné. || Napríklad ste v Bratislave<br /> a rozprávate sa o Skopje a konštatujete,<br /> že Skopje je pekné mesto.
|}
Prízvuk v macedónčine je na tretej slabike od konca. Ak má slovo menej slabík ako tri, tak je prízvuk na začiatku slova. Napríklad:
'''ZA'''mina (vozot) - Vlak odišiel.
za'''MI'''nuvaj - Odíď!
zami'''NU'''vanje - Odchody (vlakov)
Zaminu'''VA'''njeto - Odchod.
== Príklad macedónskeho textu ==
=== Macedónsky ===
Моето семејство е четворочлено: татко ми, мајка ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, а татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економскиот факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултетот, јас ќе работам како економист. Помалиот брат е студент на Економскиот факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултетот, тој ќе работи како економист.
=== Transkripcia ===
Moeto semeјstvo e četvoročleno: tatko mi, majka mi, brat mi i јas. Živeeme vo trosoben stan vo Slovačka. Maјka mi raboti vo kancelarija, a tatko mi e rabotnik. Јas imam dvaeset i edna godina i sum student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Koga ķe go završam fakultetot, јas ķe rabotam kako ekonomist. Pomaliot brat e student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Toј ima dvaeset godini. Koga ķe go završi fakultetot, toј ķe raboti kako ekonomist.
=== Slovenský preklad ===
Moja rodina je štvorčlenná - otec, mama, brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a študujem Ekonomickú univerzitu v Prahe. Keď doštudujem, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat študuje Ekonomickú univerzitu v Prahe. Má 20 rokov. Keď doštuduje, bude pracovať ako ekonóm.
=== Slovenský preklad (doslovný) ===
všímajte si spôsob vyjadrovania
Moja rodina je štvorčlenná - môj otec, moja mama, môj brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a som študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Keď skončím fakultu, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat je študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Má 20 rokov. Keď skončí fakultu, bude pracovať ako ekonóm.
a teraz si všímajte použitie členov
Мое''''''то'''''' семејство е четворочлено: татко ми, мама ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, a татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економски''''''от'''''' факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултет''''''от''''''јас ќе работам како економист. Помали''''''от'''''' брат е студент на Економски''''''от'''''' факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултет''''''от'''''', тој ќе работи како економист.
''Člen sa v slovnom spojení môže použiť len raz a vždy je na konci prvého slova celého slovného spojenia.''
{{Infobox Ukážka jazyka |
Názov = Macedónčina |
áno = да (da) |
nie = не (ne) |
možno = |
ahoj = Здраво (zdravo) |
dovidenia = Догледање, Довидување (dogledaňe, doviduvaňe) |
ďakujem = Фала (fala)<br />alebo благодарам (blagodaram) |
prepáčte = Извинeте (izvinete) |
NázovHovoríš = macedónsky|
hovoríš = Зборувате ли македонски?<br />Zboruvate li makedonski? |
ľúbim = те сакам <br /> (te sakam) |
deklarácia = Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст. |
}}
=== Macedónčina: samostatný jazyk či len dialekt bulharčiny? ===
Lingvisti po celom svete už dávno považujú macedónčinu za samostatný jazyk, v Bulharsku ju však považujú za nárečie bulharčiny.
Nasledujúci príklad môže naznačiť rozdiely medzi bulharčinou a macedónčinou v porovnaní s rozdielmi medzi srbčinou, chorvátčinou a bosniačtinou, češtinou a slovenčinou (Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to nestačí).
{| class="wikitable"
|-
! Macedónčina
| Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст.
|-
! Bulharčina
| Bсички човешки същества се раждат свободни и еднакви по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и трябва да се отнасят един към друг в дух на братство.
|-
! Macedónčina - prepis
| Site čovečki suštestva se raģaat slobodni i ednakvi po dostoinstvo i prava. Tie se obdareni so razum i sovest i treba da se odnesuvaat eden kon drug vo duhot na opštočovečkata pripadnost.
|-
! Bulharčina - prepis
| Vsički čoveški šuštestva se raždat svobodni i ednakvi po dostojnstvo i prava. Te sa nadareni s razum i săvest i triabva da se otnasjat edin kam drug v duh na bratstvo.
|-
! Srbčina - cyrilika
| Cвa људскa бићa рaђajу сe слoбoднa и jeднaкa у дoстojaнству и прaвимa. Oнa су oбдaрeнa рaзумoм и свeшћу и трeбajeдни прeмa другимa дa пoступajу у духу брaтствa.
|-
! Srbčina - latinka
| Sva ljudska bića radjaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i svešću i treba jedni prema drugima da postupaju u duhu bratstva.
|-
! Chorvátčina
| Sva ljudska bića raćaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva
|-
! Bosniačtina-latinka
| Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva.
|-
! Bosniačtina - cyrilika
| Cвa љyдскa биђa paђajy сe слoбoднa и jeднaкa y дoстojaнствy и пpaвимa. Oнa сy oбдapeнa paзyмoм и свиjeшђy и тpeбa дa jeднo пpeмa дpyгoмe пoстyпajy y дyхy бpaтствa.
|-
! Čeština
| Všichni lidé se rodí svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.
|-
! Slovenčina
| Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v bratskom duchu.
|}
=== Základné frázy ===
{| class="wikitable"
|-
! Slovensky
! Macedónsky
! Transkripcia
! Výslovnosť
! Poznámky
|-
| macedónčina || македонски || ''makedonski'' || makedonsky ||
|-
| ahoj || здраво || ''zdravo'' || zdravo ||
|-
| dobré ráno || добро утро || ''dobro utro'' || dobro utro || neformálne
|-
| dobrý deň || добар ден || ''dobar den'' || dobar den || formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo!
|-
| dobrý večer || добрa вечер || ''dobrа večer'' || dobrа večer ||
|-
| dobrú noc || добра ноќ || ''dobra noķ'' || dobra noť, laku noť ||
|-
| dovidenia || пријатно || ''prijatno'' || prijatno ||
|-
| dovidenia || довидување || ''doviduvanje'' || doviduvaňe || literárne, používajú to skôr starí ľudia
|-
| prosím || молам || ''molam'' || molam ||
|-
| ďakujem || благодарам || ''blagodaram'' || blagodaram || formálne
|-
| ďakujem, díky || фала || ''fala'' || fala || neformálne, časo používané, hovorové
|-
| prepáčte || простете || ''prostete'' || prostete || pozor vyslovuje sa tvrdo!
|-
| odpusťte || извинете || ''izvinete'' || izvinete || napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo!
|-
| Máte sa dobre? || се снаоѓате добро? || ''se snaoǵate dobro?'' || se snaďoate dobro || pozor te sa vyslovuje tvrdo!
|-
| Ako sa máte? || како сте? || ''kako ste?'' || kako ste || formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo!
|-
| Ako sa máš? || како си? || ''kako si?'' || kako si || neformálne, tykanie
|-
| Ďakujem, mám sa dobre. || добар сум, фала || ''dobar sum, fala'' || dobar sum, fala ||
|-
| Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? || Што ќе правиш вечерва (ноќеска)? || ''Što ḱe praviš večerva (noḱeska)?'' || Što kje praviš večerva (noťeska)? ||
|}
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=macedónčina|commonscat=Macedonian language}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.ukim.edu.mk/index.php?lan=en&pon=i_imj Inštitút pre macedónčinu] {{eng icon}} {{mkd icon}}
{{Slovanské jazyky}}
[[Kategória:Macedónčina| ]]
[[Kategória:Slovanské jazyky]]
| |||