Česko: Rozdiel medzi revíziami

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí založil franský kupec Samo prvú slovanskú ríšu, ktorá bola odpoveďou na útokútoky [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]]. Samo pochádzal zo sevonského kraja a po tom, ako sa osvedčil v boji, Slovania si ho Slovania zvolili na čelo svojho nového spolku. Kmeňový zväz Slovanov zaujímal územie dnešného Česka, časti východného Nemecka, južného Poľska, severného Rakúska a západného Slovenska. RokuV roku [[631]] bitkouSamo protiv franskému kráľovi Dagobertovibitke pri [[Bitka pri Wogastisburgu|Wogastisburgu]] proti franskému kráľovi [[Dagobert I.|Dagobertovi]] potvrdil svoje vodcovské schopnosti. Správy o týchto udalostiach sa zachovali len vo [[Fredegarova kronika|FradogarovejFradegarovej kronike]], ktoráa popisujejej príchodneskorších Samaodpisoch. kPo Slovanomzániku iSamovej jehoríše víťazstvosa nadčeské Frankami.kmene Vosamostatnili 9a roztrietili. storočíZjednotené saboli Čechy osamostatnili aaž v [[10. storočie|10. storočí]] pod vedením dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] zjednotili. Územný rozsah, približne zodpovedajúci dnešnému územiu, bol dosiahnutý v 11. storočí po pripojení dnešnej [[Morava (región)|Moravy]] a časti [[Sliezsko|Sliezska]]. V roku [[1085]] bol za prvého českého kráľa korunovaný [[Vratislav II.|Vratislav I.]] Najväčší územný rozsah za vlády Přemyslovcov [[České kráľovstvo]] dosiahlo počas vlády [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]]

Celé dnešné územie štátu patrilo k [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríši]] počas celej jej existencie (10. stor.{{--}}[[1806]]). Okrem toho Česko – podobne ako Uhorsko – v rokoch 1526–1918[[1526]]–[[1918]] patrilo k [[habsburská monarchia|habsburskej monarchii, teda rakúskej monarchii]], a tým pádom bolo v rokoch [[1804]]–[[1867]] zároveň súčasťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]–[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].

Od 13. storočia do konca druhej svetovej vojny bolo pohraničieúzemie Čiech, Moravy aj Sliezska (neskôra označovanénajmä pohraničie akonazývané tzv. [[Sudety (región)|SudetySudetmi]]) obývané [[Nemci|Nemcami]], (vysídleníz boliktorých väčšina bola vysídlená po druhej svetovej vojne). Azda najvýznamnejším českým panovníkom bol rímskonemecký cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] v 14. storočí;, ktorý mimoiné založil [[Karolova univerzita|Karolovu univerzitu]], nechal vybudovať [[Karolov most]], hrad [[Karlštejn]] a pod. Za Karola IV. ČeskoČeské kráľovstvo dosiahlo svoj najväčší územný rozmach (dočasnepatrilo k nemu patrilocelé až[[Sliezsko]], [[BrandenburskoLužica]] sa [[BerlínBrandenbursko]]om),{{Bez. citácie}}Brandenbursko územiačeská nakráľovská severekoruna stratila v dnešnomroku Nemecku[[1415]] a Poľskuv všakv Českoroku postupne[[1742]] stratiloväčšinu Sliezska v 17.prospech a[[Prusko 18.(brandenbursko-pruská storočímonarchia)|Pruska]].

ČeskoV bolo15. spustošenéstoročí Husitskýmsa povstanímv českých krajinách formovalo husitské reformné hnutie. V roku [[1415]] bol v [[Kostnický koncil|Kostnici]] upálený [[Ján Hus]]. Situácia v českých krajinách sa vyhrotila a vypuklo [[Husitstvo|husitské povstanie]] (1415–1436[[1415]]–[[1436]]). Náboženské rozpory v českých krajinách pretrvávali aj po reformácii a tridsaťročnouv roku [[1618]] [[Pražská defenestrácia (1618)|druhá pražská defenestrácia]] bola jednou z udalostí, ktorá iniciovala [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnú vojnou]] (1618–1648[[1618]]–[[1648]]). Počnúc tridsaťročnou vojnou nastal asi na 150 rokov hlboký hospodársky, politický a kultúrny úpadok a silná germanizácia Česka. Koncom 18. storočia nastúpilo [[české národné obrodenie]].

Po prehre [[Prvá svetová vojna|Centrálnych mocností]] v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a následného pádu [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] vstúpili české krajiny [[28. október|28. októbra]] [[1918]] spoločne so [[SlováciSlovensko|SlovákmiSlovenskom]] a Rusínmi[[Podkarpatská Rus|Podkarpatskou Rusou]] do novej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Významnú úlohu na vzniku republiky mal český prof. [[Tomáš Garrigue Masaryk]] ([[1850]]–[[1937]]), [[Edvard Beneš]] ([[1884]]–[[1948]]), ale aj [[Slovensko|slovenský]] rodák [[Milan Rastislav Štefánik|Dr. Gen. Milan Rastislav Štefánik]] ([[1880]]–[[1919]]).

VObdobie tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej československej republiky]] sa skončilo v roku [[1938]] anektovalpo tom, čo nemecký diktátor [[Adolf Hitler]] so súhlasom Británie, Francúzska a Talianska [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] anektoval prevažne [[nemčina|nemecky]] hovoriace územie [[Sudety (región)|SudetySudét]]. aV priebehu tzv. [[Druhá česko-slovenská republika|druhej česko-slovenskej republiky]] bolo [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskou arbitrážou]] odčlenené ďalšie územie, tentoraz v rokuprospech [[1939Poľsko|Poľska]] prepadola zvyšok[[Maďarské krajinykráľovstvo|Maďarska]]. Po tom, odčo ktorej[[14. samarec|14. predtýmmarca]] oddelilo[[1939]] vznikol samostatný [[Slovensko|Slovenský štát]], bolo územie českých krajín obsadené [[Nacistické Nemecko|Nemeckou ríšou]] a [[16. Vyhlásenýmarec|16. marca]] [[1939]] bol vyhlásený bol [[Protektorát Čechy a Morava]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] došlo na území protektorátu k niekoľkýmviacerým ľudovýmvýznamným povstaniamprejavom aodporu proti vzburámokupácii (napr. [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]], [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] v roku [[1945]]).

Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k obnoveniu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Po víťazstve [[KSČ|Komunistickej strany]] vo voľbách v roku [[1946]] v českej časti štátu, došlo k februárovémupostupnému preberaniu moci v štáte, ktoré vyústilo do [[Februárový prevrat|februárového prevratu]] roku [[1948]]. Nastolená[[9. máj|9. mája]] [[1948]] bola prijatá nová ľudovodemokratická ústava a bola nastolená bola [[komunizmus|komunistická diktatúra]]. Napriek tomu, že režim v roku [[1960]] prijal novú ústavu, v ktorej deklaroval vybudovanie socializmu a zmenu názvu štátu na [[Československá socialistická republika|Československú socialistickú republiku]], sa pre krízu režimu v 60. rokoch započal reformný proces tzv. [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Proces bol ukončený inváziou spojeneckých vojsk [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] v auguste roku [[1968]]. [[1. január|1. januára]] [[1969]] ako jeden z následkov Pražskej jari vznikla [[Česko-slovenská federatívna republika|Československá federatívna republika]]. Väčšina ostatných výdobytkov reformného hnutia bola odstránená v období tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. Totalitný režim odstránila až [[nežná revolúcia]] v roku [[1989]]. Následne sa Česko-Slovensko [[1. január|1. januára]] [[1993]] pokojnou cestou rozdelilo na ČeskoČeskú republiku a [[Slovensko|Slovenskú republiku]]. VUž roku 1993 vznikla samostatná Česká republika. Vv roku [[1993]] ČR vstúpila do [[Rada Európy|Rady Európy]] a stala sa pridruženým členom [[Európska únia|Európskej únie]]. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] sa stala členom do severoatlantického vojenského paktu [[NATO]] a [[1. máj]]a [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]].