Konšpiračná teória: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
Riadok 1:
'''Konšpiračná teória''' alebo '''teória sprisahania''' je [[názor]] na ľubovoľnú tému, ktorý tvrdí, že istá skupina ľudí [[Vedomie|vedome]] a tajne ([[Konšpirácia|konšpiračne]]) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov. [[Vyznávač|Vyznávači]] konšpiračných teórií najčastejšie tvrdia, že touto skupinou je [[vláda]], predstavitelia [[Tajná spoločnosť|tajných spoločností]], organizácií alebo [[Tajná služba|služieb]]<ref name=":2" />, jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich [[Podnik|podnikov]] alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev, občas aj [[Mimozemský život|mimozemské civilizácie]].
 
== Podstata konšpiracionizmukonšpiračných teórií ==
Mnohí ľudia sú náchylní veriť konšpiračným teóriám:
 
Riadok 7:
* pretože konšpiračné teórie bývajú ľahko zrozumiteľné,<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cibula|meno=Igor|titul=Predsudky a mýty o spravodajských službách|url=http://www.absd.sk/predsudky_a_myty_o_spravodajskych_sluzbach|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-11-23|vydavateľ=www.absd.sk|jazyk=}}</ref> zaujímavé alebo atraktívne (sú akousi alternatívnou teóriou moci <ref name=":2" />).
 
KonšpiracionizmusKonšpiračné teórie vychádza z predpokladu, že náhody neexistujú, zdanie klame, cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu ([[cui bono]] - ''v čí prospech''?) a sprisahania hýbu históriou. Ľudská myseľ hľadá [[Princíp kauzality|kauzalitu za všetkým dianim]] i tam, kde koncept [[Príčinnosť|príčinnosti]] – vzťahu príčiny a účinku neexistuje <ref name=":2" /> (napríklad príčinou je [[Čarodejníctvo|čarodejnícka]] [[Mágia (okultizmus)|mágia]]) alebo vedie k nesprávnym záverom - [[Logická chyba|logickým chybám]] (pozri aj [[logický klam]]).
 
KonšpiracionizmusKonšpiračné teórie možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie. <ref name=":2" />
 
Podľa Markoša "konšpiratívne myslenie je [[Obsesia|obsesívne]] hľadanie tajných a skrytých spojení, tam kde žiadne takéto spojenia neexistujú".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Markoš|meno=Ján|titul=Sila rozumu v bláznivej dobe|vydanie=|vydavateľ=Dennika N.|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref>
 
== Používanie pojmu ==